BRATISLAVA. Úplný zákaz fajčenia v reštauračných zariadeniach zatiaľ na rozdiel od niektorých iných krajín Európskej únie naši poslanci nie sú schopní prijať. Napriek varovaniam lekárov, ktorí poukazujú na dlhý zoznam zdravotných rizík tohto zlozvyku.
Škodlivé látky z tabakového dymu ovplyvňujú fungovanie orgánov a sú dôvodom viacerých vážnych ochorení. Ročne podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrie na ochorenia súvisiace s fajčením 1,2 milióna Európanov, čo je 14 percent všetkých úmrtí.
„Na Slovensku zomrie priamo na následky fajčenia každý druhý fajčiar. Ročne je to 11-tisíc ľudí. Fajčiar si navyše v priemere skracuje život o osem až desať rokov,“ hovorí Gabriel Kamenský, vedúci oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre odbor kardiológie. Až 38 percent dospelej populácie u nás fajčí, čo je 1,6 milióna ľudí. „Viac ako polovicu z tejto armády predstavujú mladí ľudia od 15 do 29 rokov.“
Škody zostanú, riziko klesne
Fajčiarom pre dlhoročné systematické zhoršovanie kardiovaskulárneho systému hrozia najmä náhle príhody. Riziko sa zvyšuje s počtom vyfajčených cigariet.
„Situácia sa zhoršuje v prípade, ak má človek navyše zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi a vysoký krvný tlak, čo pri dnešnom štýle stravovania a absencie pohybu je aj u mladších ľudí bežný jav,“ hovorí Kamenský.
Napriek nenapraviteľným škodám v organizme nikdy nie je neskoro, aby človek so zlozvykom skončil. Riziko infarktu myokardu sa znižuje už u fajčiarov, ktorí sa vzdali cigarety len nedávno. „Po roku od úspešného ukončenia fajčenia klesá až o 50 percent,“ povedal kardiológ.
Ako príklad spomenul Taliansko, kde od roku 2005 platí zákaz fajčenia vo všetkých kanceláriách, obchodoch, reštauráciách a diskotékach, a jeho porušenie sa tvrdo pokutuje. „Už rok na to zaznamenali Taliani konkrétne v oblasti Ríma pokles výskytu akútnych infarktov myokardu o 11,2 percenta vo vekovej skupine 35- až 64-ročných,“ tvrdí.
Silná vôľa prispeje tiež k tomu, že do troch mesiacov sa zlepšujú funkcie pľúc, znižuje výskyt kašľa a dýchavice, a po desiatich rokoch riziko rakoviny pľúc, ústnej dutiny, hrdla, močového mechúra, obličiek či pankreasu klesá na polovicu.
Nezvratné poškodenie pľúc
Človek pri fajčení vdychuje asi 4500 druhov toxických látok, najnebezpečnejšie sú karcinogény, kyslíkové radikály a oxid uhoľnatý. Nezvratne poškodzujú najmä tkanivo pľúc, ktoré sa rozkladá, čím sa obmedzuje prietok vzduchu a sťažuje dýchanie. Zároveň sa nedostatočne okysličujú ostatné dôležité orgány. Chronická obštrukčná choroba pľúc je podľa WHO štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia na svete. V Európe ňou trpí 4 až 10 percent populácie, najmä aktívni, no aj pasívni fajčiari.
Počty odborníci len odhadujú, pretože zďaleka nie každý pacient s typickými príznakmi - chronickým kašľom spojeným s tvorbou hlienov - príde za lekárom. „U nás to môže byť 8 až 16 percent, pretože máme vyšší počet fajčiarov ako mnohé krajiny Európskej únie,“ povedal Bohumil Matula, primár oddelenia funkčnej diagnostiky Špecializovanej nemocnice v Nitre.
