priorít zdravotníckej starostlivosti na Slovensku. Stres necháva odplávať dolu vodou - je totiž vášnivým rybárom.
Profesorom ste sa stali veľmi skoro, u nás je vžitá predstava, že tento titul dostávajú ľudia, povedal by som, v seniorskom veku. Čím ste si to zaslúžili?
V zahraničí nie je zriedkavosťou dosiahnuť tento akademický post v podstatne mladších rokoch, ako bývalo zvykom na Slovensku. No tento trend dorazil aj na naše fakulty. Ak adept spĺňa potrebné kritériá, sú jeho šance na dosiahnutie titulu veľmi reálne.
Predpokladám, že najväčšie objavy robia práve mladší, či nie?
To netuším, sám sa nepovažujem za niekoho, kto urobil objav. Ale nemyslím si, že významné myšlienky alebo výsledky sú limitované vekovou hranicou. Navyše v súvislosti s dnešnou medicínou nemám rád slovo objav.
Prečo?
V živote som stretol mnohých uznávaných lekárov a vedcov. Dominovala u nich skromnosť až pokora. Sú si dobre vedomí, že úspechy jedného dňa môžu byť vystriedané neúspechom už na druhý deň a určite sa ani tí najlepší vnútorne nepovažujú za objaviteľov ani za autority. Okrem toho sa mi zdá, že všetko veľké bolo už v medicíne objavené. Akoby súčasná veda bola továrňou na produkciu výsledkov. Na prominentných svetových pracoviskách sa získavajú mimoriadne čiastkové poznatky. Hoci sú citované v najlepších časopisoch, často zostanú osamotené bez vytvorenia uceleného pohľadu.
Nikto nepríde a neurobí to?
Čiastočne áno, ale nikto nikdy neposkladá všetko. A navyše poznatky z laboratórií, ale hlavne z veľkých klinických štúdií sa dajú interpretovať rôzne. Veľké klinické štúdie prinášajú neraz evidentné sklamania a vtedy treba minimálne hľadať racionálne zdôvodnenie neúspechu. No aj negatívny výsledok môže mať výrazný vplyv na smerovanie terapie aj výskumu.
Síce vravíte, že ste objav neurobili, ale zrejme ste prišli k nejakému poznaniu, ktoré je dôležité. Vašou špecializáciou je výskum hypertenzie a srdcového zlyhania, môžete to upresniť?
Predovšetkým pracujem v oblasti ochrany hypertrofovaného srdca. Srdce sa na zvýšený krvný tlak adaptuje zväčšením masy myokardu - hypertrofiou. Takáto hypertrofovaná ľavá komora srdca je však kvalitatívne menejcenná v porovnaní so zdravým myokardom, čo má za následok zvýšenie rizika zlyhania srdca, infarktu myokardu alebo náhlej smrti. Kardiológia sa snaží preto dosiahnuť takzvanú regresiu myokardu, teda jeho zmenšenie na pôvodnú úroveň. Málokedy sa však skúma, aká je kvalita regredovaného myokardu, ktorý nie je celkom totožný s pôvodným myokardom. Do akej miery sa podobá pôvodnému, závisí od typu hypertrofie a spôsobu, akým sa zmenšenie dosiahne. Preferujú sa teda lieky, ktoré súčasne so znížením krvného tlaku normalizujú vlastnosti hypertrofovaného srdca.
V súvislosti s vašimi prácami sa spomína, že pri liečbe hypertenzie by sa mohol používať melatonín, známy ako hormón spánku.
S doktorom Paulisom sme publikovali článok o potenciálnom využití melatonínu pri liečbe hypertenzie, ktorý vyvolal značný ohlas. Práca nepredpokladá, že by melatonín nahradil overené lieky na vysoký tlak, ktoré sú účinné a spoľahlivé. Ale myslím, že pridanie melatonínu do liečby by mohlo mať význam v určitých špecifických situáciách a navyše ochranne pôsobiť na hypertrofované srdce.
Profesor Šimko práve dostal cenu Vedec roka 2008.
FOTO - TASR
Neznamenalo by to, že by človek pri liečbe stále spal?
Melatonín sa vylučuje predovšetkým počas tmy v čase nočného spánku. Tlak v noci u normálneho človeka klesá o desať až dvadsať percent a zrejme je za to zodpovedný práve melatonín. Pacienti, ktorí nočný pokles nemajú alebo dokonca majú nočnú hypertenziu, sú výrazne ohrození kardiovaskulárnymi udalosťami. Práve u týchto pacientov by terapia melatonínom mohla priniesť benefit.
Je hypertenzia na Slovensku veľký problém?
Je to celosvetový problém. Alarmujúce je, že v populácii je až tridsať percent hypertonikov a po asi 75. roku života až deväťdesiat percent. A len asi desať-dvadsať percent hypertonikov je dobre liečených.
Myslíte, že by ľuďom často zachránilo život, keby zainvestovali do kvalitného tlakomeru a sledovali si tlak?
Pravidelné meranie tlaku je prvým predpokladom, ako zistiť hypertenziu. Tlakomer by mal byť v každej rodine a mal by sa aj pravidelne používať. Klinická prax však bude určite smerovať k 24-hodinovému monitorovaniu tlaku, ktorým sa zachytí denný aj nočný profil kolísania tlakových hodnôt. Liečba by mala byť veľmi dôsledná. A mala by smerovať nielen k zníženiu tlaku, ale k dosiahnutiu jeho optimálnych hodnôt. V skutočnosti však aj hypertonici, ktorým dôsledná liečba normalizovala tlak, majú horšiu prognózu ako normotonici, teda ľudia, ktorí nikdy zvýšený tlak nemali. Snahou je znížiť kardiovaskulárne riziko, nielen samotný tlak.
Je to tak, že flegmaticky založení ľudia majú prirodzene sklon k nižšiemu tlaku a cholerickí k vyššiemu? Sú vysokotlakoví ľudia aj v živote nabudenejší?
Stres je len jedným z potenciálnych faktorov vzniku hypertenzie. Sú pacienti, ktorí majú pokojný život, a napriek tomu majú vysoký tlak v relatívne mladom veku. Do veľkej miery to závisí od genetickej predispozície. Jednoznačne nie sme všetci na rovnakej štartovacej čiare už od detstva.
Platí, že životosprávou môžeme tlak výrazne ovplyvniť?
Strava je dôležitá, ale na priame ovplyvnenie tlaku má zrejme podstatne menší efekt, ako sa v minulosti predpokladalo. Životospráva ako komplex správania, výživy, návykov a postojov - to už zaváži oveľa viac. Na druhej strane, nevhodná strava vedie ku vzniku iných rizikových faktorov, napríklad obezity a tá prispieva k zvýšenému riziku zvýšenia tlaku. Všetko je vzájomne poprepájané.
A čo káva? O nej sa hovorí, že je to vzhľadom na hypertenziu veľmi nebezpečný nápoj.
Pri vysokom príjme môže káva vyvolávať nervozitu, zrýchlenie pulzu a iné problémy, ale na tlak ani na kardiovaskulárny systém zďaleka nemá také nežiaduce účinky, ako sa roky tradovalo. Samozrejme, hovoríme o primeraných množstvách, nie o dvadsiatich šálkach denne.
Modernej medicíne sa vytýka, že je mechanistická, že telo považuje za stroj, ktorý sa dá opraviť. Človek by sa však mal brať ako celok, neoddeliteľné spojenie duševna a tela. Ako sa v tomto smere bude vyvíjať medicína?
Samozrejme, človek by sa mal brať ako celok a aj pri hypertenzii hrá okrem srdca a ciev veľkú úlohu centrálny nervový systém. Svetoznámy patofyziológ Hans Sellye vypracoval koncepciu stresu, ktorá ho v 50. rokoch minulého storočia vyniesla na hviezdny vrchol, potom prišlo obdobie kritiky a dnes opäť priznávame, že stres hrá významnú úlohu pri vzniku nielen kardiovaskulárnych, ale aj pri množstve iných ochorení. Chápanie človeka ako celku je nevyhnutné, ale medicína smeruje k úzkej špecializácii, kde sa každý stará o svoj odbor, zhromažďuje precízne poznatky danej špecializácie. A stráca sa úloha bežného internistu, ktorý by to všetko mal dať dohromady.
Niekto ako lekár z filmu Vesničko má středisková, ktorý napraví seknuté kríže aj poradí, ak má človek problém priamo nesúvisiaci so zdravotným stavom?
Napríklad. Vytratili sa aj rodinní lekári. Ale na takéto poznanie pacienta musí mať lekár aj dosť času. Dvojminútový rozhovor s pacientom a naordinovanie palety zložitých vyšetrení nemusí byť zárukou úspešného riešenia prípadu.
Ľudia sa dnes prikláňajú k všelijakým alternatívnym životosprávam. Joga, budhizmus, makrobiotika, atď. Čo si o tom myslíte?
Je ťažké sa k tomu vyjadriť. No návrat k akejsi normálnosti by mohol spraviť veľmi veľa. Hektický spôsob života znemožňuje správnu liečbu, lebo tá vyžaduje osobnú zaangažovanosť pacienta. Spolupráca lekára s pacientom je nevyhnutná aj pri manažmente hypertenzie.
Čo je vaším lekárskym motorom?
Verím vo všeobecnú tendenciu k dobru a vzájomnej pomoci. To by malo byť cieľom postojov a správania ľudí. Hromadiť veci alebo poznatky by sme mali jedine za tým účelom, aby sme mohli pomôcť druhým. Neviem, aký iný zmysel by to mohlo mať.
Zažili ste v lekárskej praxi prípad, keď ste si povedali, že toto je takmer zázrak?
Niekoľko. Poznám ľudí, ktorí prežívajú veľa rokov v relatívne dobrom stave napriek tomu, že podľa prognózy by na tom mali byť oveľa horšie, alebo by už nemali byť vôbec. Nepokladám to za zázrak. Skôr to spôsobil postoj samotných pacientov. Myslím si, že keď je to možné u zopár ľudí, je to potencionálne možné u oveľa väčšieho množstva ľudí. To už mení filozofiu medicíny.
Vďaka génovej manipulácii by sme sa vraj mohli dožiť vyše stovky. Máme právo na takéto zásahy? Odkiaľ pokiaľ je konanie lekárov etické?
Otázka môže stáť aj tak, či sme pripravení niesť zodpovednosť aj za sprievodné javy takejto potenciálnej liečby. Ak by ľudia na jednom mieste sveta žili neprirodzene dlho, môžu byť iní na druhom mieste vystavení väčšiemu riziku hladovania. Na druhej strane, predlžovať život je hlavnou úlohou medicíny. Keď sa ambiciózneho patológa Davida Colemanna z Haileyho románu Konečná diagnóza pýtali, čo je úlohou medicíny, odvetil, že hlavným kritériom je individuálne ľudské prežitie.
Ste vedeckým pracovníkom, ale robíte aj praktickú medicínu. Je to tak, že jedno harmonicky dopĺňa druhé?
Áno. Poznatky z jednej oblasti mi pomáhajú lepšie sa orientovať v druhej. Problémom je však čas. Je to zaťažujúce aj z hľadiska štúdia, aj keď spočiatku mi tento model práce pripadal ako dobrý nápad. A je to neustály stres. Keď som sa kedysi venoval viac klinike, zdalo sa mi, že by som mal viac robiť experimenty a opačne.
U nás to nie je bežné?
Nie, skôr v západných krajinách a v Amerike sa každý klinik snaží mať svoje laboratórium.
Súdiac podľa trofejí vo vašej kancelárii, ste vášnivým rybárom. Je to dobrý liek na stres?
Je to skvelý relax. Ale aj tu dominuje nedostatok času. Minule som znechutene zistil, že som od septembra nebol na rybách, čo mi môj syn, tiež rybár, len ťažko prepáči. Keďže dobre poznám negatíva chronického stresu, určite v budúcnosti zájdem na ryby častejšie.
