BRATISLAVA. Základný a klinický onkologický výskum sa musí intenzívnejšie prepojiť. Vyžaduje si to rozvoj nových koncepcií a technológií v ňom, a preto je nevyhnutné budovať komplexné onkologické centrá, v ktorých by starostlivosť o pacienta a prevencia bola úzko previazaná s výskumom a vzdelávaním, nazdáva sa europoslankyňa za ĽS-HZDS Irena Belohorská.
S takýmito požiadavkami počíta aj Štokholmská deklarácia. Tá sa okrem iného zasadzuje za vytvorenie kooperujúcej platformy, ktorej jadrom majú byť práve takéto onkologické centrá a inštitúcie. "Vítam úsilie signatárov tohto dokumentu. Vidím tam pozitívne budovanie týchto centier a upozorňovanie na to, že je tu alarmujúco stúpajúci trend v onkologických ochoreniach a Európa dáva dosť málo do výskumu," uviedla dnes pre TASR. Slovensko totiž na onkologický výskum ročne vyčleňuje len 54 centov (16,27 Sk) na obyvateľa a v EÚ je to 3,9 eura (117,49 Sk), zatiaľ čo v USA až 17,5 eura (527,21 Sk) na hlavu, pripomenula europoslankyňa.
Podľa Belohorskej je Európska komisia naklonená čerpaniu peňazí na komplexné onkologické centrá, ale hlavne má na zreteli podporu vedy. Zároveň dodala, že základnú koncepciu takýchto centier by mal tvoriť translačný onkologický výskum. "Je zameraný špeciálne na pacienta a ide o veľmi aktuálne prepájanie vedy a praxe v prospech pacienta. Sú to napríklad klinické výskumy," priblížila.
Väčšina vedeckých výstupov je celosvetovo okamžite prepájaná, my nemáme čas čakať pri onkologických ochoreniach, pretože rapídne stúpajú, upozornila europoslankyňa. "Tam je veľmi dôležité pre pacienta, aby pomerne dosť rýchlo prichádzali skúsenosti zvonka, aj od nás."
Zdôraznila, že vedecká základňa v slovenskej onkológii je tradične mimoriadne silná. "Boli sme napríklad medzi prvými krajinami, ktoré zaviedli onkologický register. Ten ešte v Európe vtedy nefungoval. V roku 1992 som zažila v Holandsku, že mali perfektný poisťovací systém a nemali takýto register. Chodili sa k nám učiť," uviedla Belohorská. Dodala, že slovenským onkológom Jánovi Sirackému, Eve Sirackej a Ivanovi Pleškovi sa práve zaň dostalo uznania a boli aj ocenení.
Slovensko by to teda v onkologickom výskume nemalo napriek jeho súčasnému poddimenzovanému financovaniu vzdávať. Ak by sa v EÚ nabehlo na komplexný systém podpory, SR by z neho podľa Belohorskej mohla benefitovať. Kvalita slovenských onkológov sa potvrdila aj na konferencii venovanej perspektívam výskumu v tejto oblasti 6. marca v Bratislave, podčiarkla. Jej účastníci sa zhodli na tom, že Slovensko patrí k 15 európskym krajinám s najnižšou podporou výskumu rakoviny z domácich zdrojov, čím sa pokrok v tejto oblasti u nás značne znevýhodňuje. Na druhej strane je jeho najväčším potenciálom práve ľudský potenciál.
Pri európskej podpore onkologického výskumu ide o to, aby sa spojili sily, domnieva sa europoslankyňa. "Povedala by som, že je to pokračovanie myšlienky francúzskeho prezidenta Nicholasa Sarkozyho, že dnes v Európe nemôže byť 27 výskumov a 27 stratégií onkologickej liečby, ale musí to byť združené," uzavrela.
Upozornením na podporu onkologického výskumu je vyhlásenie 7. marca ako Dňa výskumu rakoviny a 4. marca ako Svetového dňa rakoviny. Na Slovensku ročne diagnostikujú vyše 24.000 nových pacientov s rakovinou a zhruba 12.000 osôb ročne zomrie.
