BRATISLAVA.
Podobnú skúsenosť má aj mladá Bratislavčanka, ktorá sa obrátila na TASR. Za dva lieky určené na ambulantné užívanie zaplatila 56 eur (1687 Sk), keďže jej lieky nezabezpečila sama lekárka, ale ju poslala s receptom do konkrétnej lekárne. Pacientka tak prišla o svoje peniaze, ako aj o možnosť žiadať ich úhradu v poisťovni a svoje právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Odborníci upozorňujú, že lekár má vždy pacienta informovať o doplatku za liek a nesmie ho manipulovať, aby si lieky vybral v určitej lekárni.
"Oba lieky, ktoré boli poistenke predpísané, patria do skupiny liekov so spôsobom úhrady A. Sú plne hradené poisťovňou, pokiaľ boli splnené podmienky pre úhradu zo zdravotného poistenia," povedala pre TASR hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová. Objasnila, že tento typ liekov sa podáva pacientom v ambulancii lekára ako súčasť zdravotného výkonu a vykazuje sa poisťovni na osobitnom zúčtovacom doklade. "V reálnej praxi to znamená, že lekár predpíše A liek na žiadanku a objedná ho v nemocničnej alebo verejnej lekárni," vysvetlila. Lekár následne pacienta predvolá a liek mu podá, alebo mu ho vydá a ponaučí ho o jeho užívaní. "Za zabezpečenie dostupnosti potrebného A lieku pre pacienta je zodpovedný ošetrujúci lekár," doplnila.
Liek zo skupiny A predpísaný na lekársky predpis poisťovňa neuhrádza. Pacientka tak nemá nárok zaplatenú sumu ani následne s potvrdením o zaplatení požadovať od poisťovne, pretože liek nebol vykázaný zdravotnej poisťovni ako pripočítateľná položka k výkonu. Tým, že lekárka nezabezpečila lieky sama, odoprela pacientke jej zákonom garantovaný nárok na plnú úhradu z poistenia. Ako ďalej upozornila Balážová, lekár, ale aj lekárnik sú povinní poistenca informovať o výške úhrady za predpísaný liek. Poslaním pacientky s predpisom do konkrétnej lekárne postupovala lekárka podľa Balážovej v rozpore s platnými predpismi.
Postup lekárne, ktorá si za liek vypýtala plnú úhradu, považuje v tomto prípade Peter Stanko zo Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) za správny. "Protiprávne by bolo, ak by mala lekáreň a lekár spolu dohodu, že budú za odplatu vedome posielať pacienta do konkrétnej lekárne," vysvetlil pre TASR. V takomto prípade by podľa Stanka mal byť lekár aj lekárnik postihnutý. "Obmedzujú právo pacienta na slobodný výber lekárne," objasnil s tým, že je to v rozpore s Chartou práv pacientov a tiež Etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka.
Priblížil tiež, že ak by lieky objednávala nemocnica, nemohla by si uplatniť obchodnú prirážku, keďže tú si môže uplatniť až lekáreň. Pacient tak zaplatí nielen cenu lieku, ale aj maržu v rozmedzí zhruba od štyroch do 28 percent. "Jediným riešením je striktne zakázať, aby prevádzkovateľ ambulancie či nemocnice mohol vlastniť aj lekáreň a naopak," upozornil. Zároveň tiež apeluje na pacientov, aby si nenechali diktovať, do ktorej lekárne majú ísť a pokiaľ sa pacient s takýmto pokusom o manipuláciu stretne, mal by to nahlásiť na Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Tomáš Szalay z Health Policy Institute pacientke odkázal, aby vymenila lekára. Podľa neho sa liek zo skupiny A nemá pacientovi dostať do rúk, nakoľko nepozná správny postup skladovania, prenášania a ani aplikácie. Konštatoval, že chybu v tomto prípade urobila lekárka, ktorá tým, že vypísala recept, rozhodla, že pacientka za lieky zaplatí. Došlo tak k porušeniu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Pacientke odporúča, aby sa so sťažnosťami obrátila na Slovenskú lekársku komoru, zriaďovateľa nemocnice, ÚDZS a na svoju poisťovňu.
Do tzv. A-kategórie bude od 1. apríla tohto roku patriť 772 liekov, objasnila pre TASR hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Priblížila, že rezort možnosť zrušenia vydávania takýchto liekov do rúk pacientov analyzuje a bude sa ňou zaoberať v budúcnosti.
