BRATISLAVA. Vyplýva to z osobitného výskumu v rámci posledného Eurobarometra, ktorý zisťoval kvalitu mentálneho zdravia detí Európskej únie. Výsledky poskytujú obraz o tom, ako sa rodičia v jednotlivých krajinách líšia v hodnotení zdravotného stavu, duševného rozpoloženia, priateľského života a školských výsledkov svojich detí.
"Slovensko patrilo medzi šesť krajín, ktoré hodnotili zdravie detí najmenej priaznivo. Ako nie dobré hodnotilo zdravie detí 6-7 percent respondentov, na Slovensku to bolo viac ako 10 percent," uviedla pre TASR Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV v Bratislave. Výskum ukázal, že približne 25 percent rodičov v Európe označilo zdravotný stav svojich detí za vynikajúci a ďalších 32 percent ako veľmi dobrý. Najoptimistickejšie hodnotenie prichádzalo z Cypru, z Írska a z Grécka.
"Zdravotný stav detí bola jediná oblasť, v ktorej Slovensko ukázalo určitú výchylku od európskeho priemeru. V porovnaní s ním je na Slovensku menší podiel rodičov, ktorí veľmi chvália zdravotný stav detí a vyšší podiel tých, ktorí hovoria, že zdravotný stav detí nie je v poriadku. Väčšina rodičov ale stále hodnotí zdravotný stav detí ako dobrý," vysvetlila sociologička.
Výskum tiež ukázal, že rodičia s rôznou výškou vzdelania posudzujú deti inak. "Deťom z rodín s rôznou vzdelanostnou úrovňou sa aj trochu inak darí v škole," spresnila. Dodala tiež, že očakávania, že deti vo vidieckom prostredí majú viac voľnosti alebo si samostatnejšie organizujú voľný čas ako deti v meste, sa nepotvrdili. "V tomto smere už neexistuje v Európe rozdiel medzi mestským a vidieckym prostredím," uviedla. Tiež sa podľa nej nepotvrdilo, že deti v mestskom prostredí sú osamelejšie ako deti na vidieku.
Pokiaľ ide o voľný čas, obmedzenia detí najviac reportovali rodičia v pobaltských krajinách a vo Francúzsku. "Tento fakt môže znamenať, že deti v týchto krajinách majú čas preorganizovaný rôznymi školskými a mimoškolskými aktivitami, alebo že sú zapojené do pracovných a rodinných povinností," zhodnotila. Zaujímavosťou je, že rozdiely v miere autonómie detí v rámci Európy sa v závislosti od vzdelania, typu zamestnania rodičov, mestského alebo vidieckeho prostredia neukázali. Najväčšiu slobodu pri organizovaní voľného času majú podľa rodičov deti vo Fínsku a Švédsku.
Za citlivú oblasť označila Kusá otázky ohľadne šťastia detí. "Podľa rodičov je v Európe veľmi málo smutných detí. Len zlomok rodičov priznalo, že by ich deti boli stále alebo veľmi často smutné," spresnila. Zároveň upozornila, že je vecou rodičovskej cti veriť, že dieťa, ktoré vychovávajú, je šťastné. "Negatívne prežívanie detí bolo v rodičovských hodnoteniach málo priznávanou skutočnosťou," dodala.
Zaujímavé tiež podľa nej boli zistenia v rozdielnom hodnotení chlapcov a dievčat. "Pokiaľ išlo o fyzické zdravie a energiu, chlapcov rodičia hodnotili oveľa expresívnejšie a v superlatívoch. Dievčatám sa zasa ušlo viac superlatívov v školských výsledkoch," uzavrela.
