BRATISLAVA. , ktorá ukladá všetkým členským štátom stiahnuť z trhu ortuťové teplomery na meranie telesnej teploty. Určite však netreba robiť hromadné výmeny.
Podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva SR Lenky Šramkovej riziko poškodenia zdravia hrozí až pri jeho rozbití a uvoľnení ortuti do prostredia. S cieľom predísť takýmto situáciám je vhodné používanie ortuťových teplomerov postupne eliminovať a nahradiť ich elektronickými. Tradičné teplomery využívajú schopnosť niektorých látok (napríklad ortuti) rozťahovať sa pri zvýšení teploty. Digitálny teplomer je všeobecný pojem, pretože existuje niekoľko odlišných typov. Prvé digitálne teplomery sa aplikovali na rovnaké miesta ako pôvodné ortuťové, napríklad pod pazuchu.
"Telesná teplota sa dá odmerať aj rektálne, čiže v konečníku. Takéto meranie umožňovali aj niektoré ortuťové teplomery, avšak hrozilo tu riziko poranenia pri nesprávnej manipulácii. Digitálne teplomery pre rektálne použitie majú pružnú špičku a riziko poranenia je eliminované," vysvetlil Peter Stanko zo Slovenskej lekárnickej komory. Iné digitálne teplomery merajú teplotu v ústach. V ponuke lekární sú aj infračervené teplomery patriace medzi tzv. bezkontaktné, ktoré využívajú na meranie laserovú techniku. Obvykle ide o digitálne teplomery, ktoré sa pri meraní prikladajú k uchu.
Ortuť je vysoko jedovatý a toxický kov. Nebezpečenstvo hrozí nielen pri jej požití, ale aj pri vdychovaní ortuťových pár či styku s pokožkou. "Intoxikácia sa prejavuje najmä poškodením centrálneho nervového systému, zníženou vnímavosťou, halucináciami až delíriom, niekedy tiež stratou zraku a sluchu. Známe sú tiež škodlivé efekty na obličky, pečeň a gastrointestinálny trakt," vysvetľuje Šramková.
V prípade rozbitia teplomera je potrebné urýchlene zozbierať a odstrániť rozptýlenú ortuť a zabrániť tak jej ďalšiemu rozptylu. Rozbité zvyšky teplomeru, ako aj uvoľnenú ortuť je potrebné vložiť do uzatvoriteľnej a nepriepustnej nádoby tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu úniku ortuťových pár. Rozliate kvapky ortuti je vhodné odstrániť napr. nasatím injekčnou striekačkou. Zvyšky, ktoré nebolo možné do striekačky nasať, je možné odstrániť aj navlhčeným pijavým papierom.
Pri odstraňovaní by sa mali použiť rukavice, aby nedochádzalo k zbytočnému kontaktu s ľudskou pokožkou. Ortuť môže do organizmu preniknúť aj cez kožu. Následne sa krvou rozšíri do nervového systému a ukladá sa do mozgu. Keďže ortuť je rozpustná v tukoch, riziko je vyššie v prípade mastných rúk.
Nádobu so zvyškami je potrebné riadne uzavrieť a zlikvidovať ako nebezpečný odpad. To znamená odniesť ju do zberne odpadov, prípadne špecializovanej firmy zaoberajúcej sa likvidáciou nebezpečných látok. "V žiadnom prípade sa ortuť nesmie vyhadzovať do nádob na bežný komunálny odpad," upozornila Šramková.
Miestnosť, kde bola rozptýlená ortuť, je potrebné poriadne vyvetrať. Dôvodom je riziko vdychovania toxických pár uvoľňovaných z rozliatej ortuti, ktoré poškodzujú respiračný systém, sliznicu a spôsobujú akútne zápaly pľúc a dýchacích ciest.
