BRATISLAVA. Beh môže byť pozitívny pre každého zdravého človeka, bez ohľadu na to, aké má zamestnanie. "Aj tým, čo robia pri strojoch, aj tým, čo pracujú v kanceláriách, každému jednému môže priniesť dobrú náladu a pozitívnu kondíciu," konštatoval pre TASR tréner behu do vrchu Ján Bakyta.
Upozornil, že keď človek začne behať, musí mať hlavne pevnú vôľu. "Začiatky sú asi ťažké, asi to bolí každého, ale treba to prekonať a vytrvať," zdôraznil.
Zároveň dodal, že pri behu je dôležitá najmä postupnosť a primeranosť. "Taký vytrvalostný jogging. Stanoviť si primerané tempo, najskôr pokojnejšie a postupne zvyšovať jednak dávky a aj tempo," spresnil.
Eugen Laczo z katedry atletiky Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave pre TASR uviedol, že pred behaním sa treba trošku ponaťahovať. "Hlavne lýtkový sval, achilovku, stehenný sval, dvojhlavý sval stehna, trošku ruky, strečingovými cvičeniami pripraviť organizmus na bežecký obsah," spresnil.
Ideálne je podľa neho behať buď ráno, okolo siedmej-ôsmej, alebo večer, okolo piatej-šiestej. "Netreba behať na slnku, lebo potom dochádza k veľkej dehydratácii elektrolytov," uviedol.
V tejto súvislosti Bakyta upozornil, že pre začiatočníkov nie sú vhodné šprinty. Naraz tam dôjde k zvýšeniu činnosti srdca aj organizmu a skôr hrozí infarkt," upozornil.
Keď s behom začíname treba ho podľa trénera striedať s chôdzou. "Sto metrov prejdem, sto metrov bežím a takýmto spôsobom prejdem tri kilometre, čiže striedať chôdzu beh, a postupne behom chôdzu nahrádzať," dodal. Beh nie je jednorazovou záležitosťou. Príprava, aby človek zvládol zabehnúť súvisle desať kilometrov, trvá približne tri mesiace.
"Behať by sa malo minimálne trikrát do týždňa," povedal Laczo. Lepšie je behať v lese, ale musí tam byť dobrý terén. Vysvetlil, že najprv treba behať v rovnom teréne. Keď má športovec dobrú bežeckú obuv, tak môže behať aj na štadióne. "Na betóne neodporúčam, to nie je dobré. Na tráve, v lese, v lesnom prostredí, to je najlepšie," poradil.
Podľa Lacza by človek nemal ísť behať po jedle minimálne dve hodiny. Bolo by mu zle, lebo má plný žalúdok a jeho obsah nie je absorbovaný. Potraviny zo žalúdka nie sú posunuté do čriev, tým pádom stoja v žalúdku a behom sa výrazne zvýši kyslé prostredie v organizme," vysvetlil.
Po návrate z behu nie sme podľa Lacza hladní, ale smädní. "Treba dodržiavať pitný režim, aby bežec nemal tekutinový deficit, lebo tým pádom sa zahustí krv, nie je tam po zaťažení cirkulácia a kyslík nepríde do svalových buniek," doplnil.
Z behu potom nemáme pôžitok. "Situácia nevyvolá pozitívny bežecký efekt, hormóny šťastia nepracujú," konštatoval. Preto bežci, ktorí si dlhší čas zvyknú na behanie, behajú preto, aby mali z neho dobrý pôžitok.
