FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Ani tomuto číslu však netreba veriť. V máloktorej oblasti medicíny existuje tak málo objektívnych čísel ako v sexuológii. Hovorí sa tiež, že spokojnosť v sexuálnej oblasti predstavuje 30 percent spokojnosti v živote.
Akí sú teda Slováci?
Novinári chodiaci od tlačovky k tlačovke, od odborných seminárov k sympóziám dostanú do roka závratné množstvá výskumov, čísel a štatistík, ktoré si protirečia. Podľa niektorých sú so svojím sexuálnym životom spokojní, odborníci v ambulanciách tvrdia opak.
Už len fakty a čísla o impotencii sa líšia. Psychológovia a urológovia sa dlhé roky hádajú, či má väčšina sexuálnych porúch, najmä impotencia, pôvod v psychike alebo vo fyzikálnom stave organizmu. Sú muži impotentní, pretože sú vystresovaní a prepracovaní alebo za to môžu cievy? Urológovia tvrdia, že až 80 percent porúch je spôsobených biologickými poruchami. Psychológovia a psychiatri sú štedrejší. V príčinách sú ochotní podeliť sa na polovicu – približne 50 percent porúch vzniká na psychickom podklade.
Kedy začíname so sexom?
Akí vlastne sme? Promiskuitní či verní? Kedy začíname pohlavne žiť? Čo prieskum, to iné čísla. Gynekológovia a niektoré štatistiky alarmujú, že vek, v ktorom začínajú muži a ženy so sexom, sa stále hrozivo znižuje, iné čísla naopak upokojujú, že so sexuálnym debutom začíname neskôr ako naši rodičia. Podľa niektorých prieskumov zase vystriedame za život toľko partnerov, že by sme tromfli aj pornohercov.
Psychológ a sexuológ Slavomír Hubálek nabáda brať čísla s rezervou. „Štatistikám neverím. Neverím číslam o tom, koľko žien muži vystriedali. Ak uvedú napríklad desať partneriek a ženy piatich chlapov, je to nezmysel. Týmito štatistikami skôr meriame to, o koľko si muži viac pridávajú a ženy uberajú. Je to skôr o postoji k sexualite. Verím len prieskumom, ktoré som sám urobil, faktom a číslam, ktoré sa dozviem na psychoterapeutických sedeniach. Dokonca aj tie sa líšia na začiatku a konci psychoterapie.“
Ani panny ešte nevymreli
Takmer všetky výskumy posledných rokov napríklad ukazujú, že väčšina populácie má prvý pohlavný styk medzi 18. a 19. rokom. Psychológ Hubálek ani s tým nesúhlasí: „Veľká časť dievčat v tomto veku ešte prvý pohlavný styk nemala. Dokazujú to aj gynekológovia vysokoškoláčok. Veľká časť študentiek prvých ročníkov sú ešte panny! Hanbia sa za to, lebo byť pannou sa takmer škandalizuje a zosmiešňuje. V štatistikách sa to teda neprejaví, ani do anonymného dotazníka to nepriznajú.“
Hovoriť o sexe na pive je ľahšie ako u sexuológa
Rozoberať sexuálne praktiky v krčme je jednoduchšie ako zájsť za odborníkom. Hoci je sex dnes takmer všadeprítomný a odtabuizovaný, o problémoch so sexualitou, sa medzi štyrmi očami v ambulanciách hovorí stále málo. Medzi šiestimi ešte menej.
Odbornú pomoc vyhľadá len asi desatina ľudí, ktorí majú problémy v intímnej oblasti. „Lekári, psychológovia, ale dokonca aj psychiatri sa len vo vzácnych prípadoch svojich pacientov pýtajú, či majú nejaké problémy v sexuálnej oblasti,“ priznáva psychiater Peter Breier.
Dotiahnuť svojho partnera k sexuológovi a priznať, že nám to neklape, je totiž náročnejšia úloha ako riadiť mamutiu firmu.
V ambulancii to netreba predvádzať naostro
Ľudia majú skutočne bizarné predstavy o tom, čo sa v ordinácii sexuológa deje.
Klinická psychologička Jaromíra Jánošková si spomína na dvojicu mladých ľudí, ktorí už mali zaistený termín na sobáš. „Prišli za mnou veľmi napätí a nervózni. On nemal erekciu, ona mala obrovský strach. Porozprávali sme sa a im sa zrazu ohromne uľavilo. Doslova ako keby im padol kameň zo srdca. Na otázku, prečo sa tak strašne báli návštevy u mňa, sa priznali, že si mysleli, že mi budú musieť v ordinácii predviesť, ako to robia.“
Penis, žaluď, ejakulácia? Vysloviť to nahlas?
Mnohí ľudia nevedia komunikovať o sexe, nepoznajú ani svoje telo, niektorí muži sa zase celkom vážne posťažujú, že ich bolia vaječníky. Nevedia, aká je normálna veľkosť pohlavného údu či semenníkov, ale ani nevedia, ako sa na to spýtať.
Aj takéto skúsenosti má sexuológ Martin Hrivňák z Košíc: „Je to aj následok toho, ako sa odborníci sa vyjadrujú. Nedávno jeden známy sexuológ v televízii hovoril, že muži v určitom veku majú problémy v stredných partiách tela. Čo je to za termín? Treba to nazvať, že má problém s ejakuláciou. Erekcia, ejakulácia, masturbácia, penis, žaluď. Ľudia majú obrovský problém vysloviť takéto slová.“
Často je pacient podľa jeho slov doslova šokovaný, ako rýchlo a ľahko sa dá pomôcť. Aký bol hlúpy, že tak dlho nešiel k odborníkovi.
O sexe ešte stále nevieme rozprávať
Slováci sú ešte stále zaskočení, ak majú otvorene rozprávať o sexe. Prieskum na tému Kvalita sexuálneho života Slovákov, ktorý sa uskutočnil vlani formou skupinových debát, ukázal, že dospelí muži a ženy sa ešte stále silno zaseknú, ak majú hovoriť o sebe a o sexe. Červenajú sa a klopia oči. Alebo začnú hovoriť o politike.
Autor projektu, psychológ Radomír Masaryk, ktorý sa na debatách v sedemčlenných skupinkách zúčastňoval, má zaujímavý poznatok. „Takmer vždy sa debata od erotiky veľmi rýchlo zvrtla na súčasné sociálne, ekonomické a politické problémy. Tu sme mali občas aj taký pocit, akoby sa ľudia snažili ospravedlniť svoj neuspokojivý sexuálny život nezamestnanosťou, nedostatkom peňazí, problémami v práci.“
Politika ešte stále predbieha sex aj v diskusiách na internete.
O kvalitu sexu na Slovensku sa však psychológovia neboja. Sú presvedčení, že v súvislosti s väčšou informovanosťou o sexe príde k celkovo väčšej uvoľnenosti, bezprostrednosti a prirodzenejšiemu vzťahu k sexualite. „V sexe na Slovensku bude azda viac radostí ako starostí,“ myslí si Radamír Masaryk.
EVA HRDINOVÁ
