BRATISLAVA. Prasaciu chrípku neprenášajú prasatá. "Je to ľudský vírus, ktorý vznikol trojkombináciou genetických materiálov troch rôznych vírusov. Šíri sa medzi ľuďmi a nepotrebuje prasa," konštatoval dnes pre TASR vedecký pracovník Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Gustáv Russ.
"Prenáša sa z človeka na človeka, lebo sa zistilo, že mnohí ľudia, ktorí nemohli prísť do styku s prasatami, ochoreli. Vírus sa nesprávne nazýva prasací, lebo už je to ľudský vírus," dodal.
Vysvetlil, že vírusy chrípky infikujú ľudí a zvieratá. Najvýznamnejšími skupinami medzi zvieratami sú vtáky a prasatá. "Vírusy, ktoré infikujú vtákov, nie sú za normálnych okolností schopné infikovať ľudí, to sa stáva absolútne výnimočne a to, čo poznáme pod menom vtáčia chrípka, bolo totálne výnimočnou situáciou, našťastie, od roku 1997 je len pár sto prípadov," zaspomínal.
Vírusy infikujúce prasatá sú podľa Russa veľmi zaujímavé z toho dôvodu, že prasatá môžu byť infikované ľudským aj vtáčím vírusom. "To znamená, že v ich organizme môže dôjsť k výmenám genetického materiálu medzi ľudským vírusom aj vtáčím a nakoniec aj prasacím, pretože prasa môže byť infikované aj prasacím vírusom," spresnil.
Genetický materiál prasacieho vírusu chrípky je podľa virológa zložený z ôsmich nezávislých úsekov, ktoré sú voľne spojené a vo vírusovej častici sú viac-menej nezávislé. "Keď nainfikujete v prasati dva vírusy do jednej bunky, môžu si kombinovať svoje úseky a môžete dostať vírus, ktorý obsahuje kombináciu genetického materiálu z jedného vírusu a druhého vírusu a v prípade prasacieho vírusu došlo až ku trojkombinácii," uviedol odborník.
"Prasací vírus dodal genetický materiál, ktorý je potrebný pre molekulu, ktorá sa volá hemaglutinín. Táto molekula je dôležitá preto, že ak voči nej vzniknú protilátky, sú schopné vírus zabiť. Voči žiadnej inej molekule tohto vírusu protilátky nemajú taký účinok," zdôraznil a dodal, že vírus H1, ktorý pochádza z prasaťa a ktorý bol dodaný do tohto nového vírusu, je totálne odlišný, a preto protilátky, ktoré ľudia majú, ich proti nemu nemôžu chrániť.
Vírus prasacej chrípky sa prenáša tak ako všetky ostatné vírusy chrípky - kvapôčkovou infekciou. "Znamená to, že keď niekto kýchne a príde k infekcii človeka, kvapôčky sa mu môžu dostať do horných dýchacích ciest aj spolu s vírusom a tam sa vírus začne rozmnožovať," vysvetlil virológ.
Zároveň upozornil, že príznaky prasacej chrípky sú také isté ako u každej inej chrípky. Keď však chorý príde k lekárovi, lekár nemôže povedať, že má prasaciu chrípku. "Žiada si to vyšetrenie, ktoré je pomerne komplikované, drahé a dá sa urobiť len na špecializovanom pracovisku," dodal. Faktom však podľa neho je, že ochrana proti prasacej chrípke v populácii neexistuje a nedá sa odhadnúť, či sa z toho vyvinie nejaká celosvetová pandémia.
Russ konštatoval, že rúška na tvár by mohli pomôcť. "Predstavte si, že ste v trolejbuse a niekto na vás nakýcha, tak keď máte pred sebou rúško, kvapôčky sa nemôžu dostať do vašich dýchacích ciest," zamyslel sa. Samozrejme, treba dodržiavať hygienu a v prípade rozšírenia prasacej chrípky odporúča nenavštevovať chorých v nemocniciach, nenavštevovať kiná, divadlá, spoločenské akcie, nepoužívať mestskú hromadnú dopravu a nezdržiavať sa na miestach, kde sa ľudia zhromažďujú a nepoužívajú rúšky.
Russ pre TASR konštatoval, že ak dôjde k celosvetovej pandémii, Slovensko nebude výnimkou. Apeloval však, že z tohto vírusu netreba robiť strašiaka. "Nie je to tak, že každý, kto ochorie, aj zomrie. Nehovorím, že nikto by tejto chorobe nemohol podľahnúť, keby sa rozšírila, ale nie je to choroba, ktorá zabije prakticky každého, koho nainfikuje. Nie je to ani Ebola, ani Marburg, ani tomu podobné vírusy," zdôraznil.