BRATISLAVA. Všeobecní lekári už nebudú môcť odmietnuť podpísať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, ak prijmú do starostlivosti čo i len jedného jej poistenca. Dnes o tom rozhodli poslanci parlamentu, ktorí schválili novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Zákonodarcovia vládnej koalície využili rokovanie o norme aj na úpravu ďalších zákonov. Presadili napríklad, aby štátne nemocnice boli chránené pred exekúciami.
Povinnosť uzavrieť zmluvu s ambulanciou či nemocnicou mali doposiaľ len zdravotné poisťovne. Opatrenie malo chrániť pacienta, aby sa nemusel vzdať svojho lekára, ktorý nemá podpísanú zmluvu s poisťovňou. V minulosti sa však poisťovne sťažovali, že sú tak znevýhodnené a po novom by sa podľa koalície mali podmienky pre obidve strany vyrovnať. Slovenská lekárska komora však bola proti sprísneniu podmienok pre ambulancie. Lekár totiž podľa nej bude nútený podpísať aj nevýhodnú zmluvu.
Minister zdravotníctva Richard Raši naopak vyhlásil, že ak by poisťovňa ponúkla ambulancii neprimerané podmienky, môže sa sťažovať na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a lekárov by podľa neho mal chrániť aj zákon o cenách. "Sú minimálne dve možnosti, keby dochádzalo k extrémnym prípadom," zhrnul pred novinármi Raši.
Výmený lístok nebude potrebný
Poslanci taktiež podporili zmeny v zákone o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorých už nebude potrebné odporúčanie od všeobecného lekára pri návšteve špecializovanej gynekologickej či psychiatrickej ambulancie. Odporúčacie lístky platia od začiatku minulého roka a mali podľa pôvodných očakávaní zabrániť napríklad zbytočným vyšetreniam u špecialistov.
Opozícia odporúčania dlhodobo kritizovala. Podľa jej predstaviteľov totiž pacienti musia pred vyšetrením u chirurga či kožného lekára neraz dlho čakať ešte aj pred všeobecnou ambulanciou.
Štátne nemocnice budú chránené pred exekúciami
Parlament súhlasil aj s tým, aby štátne nemocnice do konca roka mali ochranu pred exekúciami. Slovenské lôžkové zariadenia vytvorili dlh v celkovej výške asi 266 miliónov eur (osem miliárd korún) a napríklad fakultné nemocnice v Bratislave či Trnave už čelili exekúciám.
Pokus chrániť pred exekúciou výlučne štátne zariadenia, o ktorý sa poslanci vládnej koalície pokúsili už v roku 2006, však odmietol Ústavný súd. Zvýhodnenie časti nemocníc je v tomto prípade neprípustné, vyplynulo z rozhodnutia súdu. V prípade, že zákon podpíše aj prezident Ivan Gašparovič, opozícia chce podľa poslanca KDH Daniela Lipšica ochranu štátnych nemocníc pred exekúciou znovu napadnúť na Ústavnom súde.
Za diskrimináciu označili opoziční poslanci aj rozhodnutie, že na úhradu svojich záväzkov si nebudú môcť od štátu požičať súkromné zdravotnícke zariadenia. Parlament totiž schválil návrh, aby mohli z verejných zdrojov získať finančnú výpomoc len nemocnice ministerstva zdravotníctva a samospráv. Tie sú pritom podľa opozície zodpovedné za väčšinu zo vzniknutých dlhov.
