BRATISLAVA. Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré v prvej polovici roka 2006 zorganizovalo rozsiahle protesty slovenských zdravotníkov, navrhlo vláde, aby zdravotníci mohli odchádzať skôr do penzie. Pre vysoké pracovné zaťaženie v priemere lekári či zdravotné sestry užívajú penziu kratšie než ostatní ľudia, povedal dnes novinárom šéf LOZ Marian Kollár. Združenie naopak nebude pre hospodársku krízu v tomto roku požadovať rast platov zdravotníkov, dodal.
"My by sme tiež veľmi radi po tak namáhavej práci užili dôchodok," zhrnul Kollár. V súčasnosti totiž podľa neho patria zdravotníci do skupiny ľudí, ktorá po odchode do penzie zomiera skôr než zástupcovia iných profesií. Bližšie podrobnosti o prípadných nových pravidlách pre penzie zdravotníkov zatiaľ šéf LOZ neuviedol. Ministri práce a zdravotníctva sú vraj tejto požiadavke otvorení.
LOZ na rozdiel od predchádzajúceho obdobia však tento rok nebude žiadať zvyšovanie platov. "Lekárske odborové združenie je pripravené nepožadovať naplnenie našej požiadavky na navýšenie miezd," zhrnul Kollár. Hoci s týmto zámerom podľa neho pravdepodobne nebude spokojná ani časť členov LOZ, Kollár chce preň získať aj počtom členov väčší Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb. Ten podľa skorších vyjadrení chce pre zdravotníkov vybojovať v rokovaniach s riaditeľmi nemocníc rast platov aspoň o úroveň tohtoročnej inflácie. Podľa odhadov ekonómov by inflácia nemala presiahnuť úroveň dvoch percent.
Zdravotnícki odborári po štrajku v roku 2006 v predchádzajúcich dvoch rokoch opakovane presadili nárast platov v lôžkových zariadeniach. Vo fakultných nemocniciach, kde sú mzdy vyššie ako v iných zdravotníckych zariadeniach, zarábajú podľa Kollára lekári mesačne so všetkými nadčasmi v súčasnosti asi 1460 eur (44.000 korún). Zámer dosiahnuť, aby v roku 2010 zarábali trojnásobok priemernej mzdy, čo by bolo v súčasnosti asi 2170 eur (vyše 65.000 korún), sa pre krízu asi nepodarí naplniť, pripustil Kollár.
V tomto roku však na rast platov zrejme budú chýbať peniaze. Podľa skorších odhadov bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI-Health Policy Institute) by síce aj pri naplnení najhorších prognóz mali zdroje v zdravotníctve vzrásť o 41 miliónov eur (1,2 miliardy korún) na 3,29 miliardy eur (asi 99 miliárd korún). Je to však výrazne menej, než sa očakávalo v čase, keď sa ešte neprejavovala svetová hospodárska kríza.
