BRATISLAVA. Slovenská lekárnická komora (SLeK) požaduje, aby na Slovensku lekárne nemohli vlastniť neodborníci a finančné skupiny. Svoje požiadavky najnovšie opiera aj o rozhodnutie sudcov Európskeho súdneho dvora (ESD).
Tí, podľa Petra Stanka zo SLeK, vo svojom rozhodnutí potvrdili zákaz vlastníctva lekární inými osobami ako odborníkmi-farmaceutmi. Verdikt vyniesli v súvislosti s predbežným opatrením vydaným v spore, ktorý od roku 2006 prebiehal v Nemecku a Taliansku, kde bola ako porušovateľ zákona označená komerčná sieť DocMorris.
Analytik Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay však oponuje. "V oboch prípadoch ESD rozhodol, že vnútroštátny zákaz vlastníctva a prevádzkovania lekární nefarmaceutmi neodporuje zásade voľného pohybu tovaru a služieb. Zovšeobecnene povedané, jednotlivé členské štáty môžu obmedzovať vlastníctvo lekární. Neznamená to však, že musia," uviedol pre TASR. Tiež si nemyslí, že je na Slovensku zmena legislatívy v tejto oblasti potrebná. "Nevidím dôvod, prečo by sme to mali robiť."
"Podľa analýzy, ktorá bola pre rozhodnutie súdu kľúčová, je vlastníctvo lekární a tým aj liekov inou osobou akou je nezávislý farmaceut v rozpore so záujmami pacienta a negatívne vplýva na celý systém zdravotnej starostlivosti," uvádza Stanko s tým, že na základe rozhodnutia sa tak očakáva, že všetky členské štáty EÚ vrátane Slovenska zakážu vlastníctvo lekární kapitálovými spoločnosťami.
Téma vlastníctva lekární bola predmetom diskusií medzi komorou a ministerstvom zdravotníctva aj v minulosti. "Už vtedy sme im sľúbili, že si počkáme na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, a v prípade kladného rozhodnutia sa pokúsime tieto podmienky zapracovať do novely zákona o liekoch, ktorý sa pripravuje," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková. Obe strany majú na túto tému spoločne rokovať v najbližších dňoch. Dnes sa však podľa Čižmárikovej ešte nedá povedať, akým spôsobom sa to bude vykonávať, prípadne čo to znamená pre lekárne, ktoré nemajú lekárnikov.
Vlastníctvo lekární neodborníkmi, ktoré priniesla reforma zdravotníctva v roku 2004, bolo podľa SLeK spúšťačom mnohých negatívnych dopadov na slovenský zdravotnícky systém. "Išlo o nevydarený experiment, ktorého výsledkom bola znížená dostupnosť liekov napriek paradoxnému nárastu počtu lekární, zvýšenie cien liekov a dietetík, ktorým štát neurčuje maximálnu cenu, nedostupnosť liekov, predovšetkým liekov individuálne pripravovaných pre pacienta a podobne," skonštatoval Stanko.
