WHO: Aj na Slovensku sú problematické skupiny detí, ktorých zdravie je ohrozené

BRATISLAVA. Na Slovensku tak ako aj v iných krajinách existujú nežiaduce trendy v zdraví detí a mládeže a problematické skupiny, ktorých zdravie je z rôznych dôvodov výrazne ohrozené. Konštatuje to publikácia pod názvom Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11, 13 a 15-ročných školákov na základe prieskumu uskutočneného v roku 2005/2006 v rámci medzinárodného projektu "Health Behaviour in School Aged Children" (HBSC), ktorá na Slovensku vychádza v týchto dňoch.

Problematickou skupinou je napríklad narastajúci počet obéznych detí vyplývajúci z nezdravého spôsobu stravovania alebo absolútneho nedostatku pohybu, patria sem i duševné poruchy vyplývajúce z pocitu samoty, nedocenenia alebo šikanovania, či zvýšená konzumácia návykových látok ako dôsledok zanedbanej výchovy doma v škole. "To je len niekoľko prípadov, ktoré by nás nemali nechať ľahostajnými pri zamýšľaní sa nad tým, ako ďalej v starostlivosti o deti a mládež," uviedla riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková.

Z prezentovaných údajov sa však dá zhrnúť, že väčšina detí a mládeže na Slovensku žije v dobrých socioekonomických podmienkach, s primeranou a systematickou starostlivosťou o zdravie. Publikácia spracováva údaje zo Slovenska, ktoré sú súčasťou medzinárodnej štúdie Zdravotné správanie detí v školskom veku (Health Behaviour in School-aged Children, HBSC) na roky 2005/2006. Takéto štúdie sa v pravidelných intervaloch realizujú pod gesciou Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu (WHO/EURO).

Na štúdii sa zúčastnilo spolu 41 krajín a jej cieľom bolo skúmať, analyzovať a vzájomne medzi krajinami porovnávať pomerne veľké množstvo parametrov týkajúcich sa zdravia a postojov ku zdraviu u detí a mládeže vo veku 11, 13 a 15 rokov. Autori chceli poukázať na to, či a kde sa nerovnosti v zdraví vyskytujú, a ako by bolo možné im v budúcnosti zabrániť.

Publikáciu finančne podporila Kancelária WHO na Slovensku. Štúdia sledovala behaviorálne determinanty zdravia (napr. stravovanie a fyzickú aktivitu detí, konzumáciu alkoholu a fajčenie, fyzické násilie, sexuálne správanie), socioekonomické parametre zdravia (napr. nerovnosti v zdraví) a ďalšie aspekty, ktoré v podstatnej miere determinujú postoje školákov ku zdraviu a životu.