BRATISLAVA.
"Od roku 1999 sa venujem výskumu hantavírusov, ktoré patria k ľudským patogénom spôsobujúcim v Európe a v Ázii vážne horúčkovité ochorenie spojené s vnútorným krvácaním a zlyhávaním obličiek. Tieto vírusy sa vyskytujú aj v SR, osobitne na východnom Slovensku. Zaoberám sa aj výskumom vírusov prenášaných hlodavcami", povedal Klempa novinárom po prevzatí ceny.
V rámci svojej doktorandskej práce sa Boris Klempa venoval predovšetkým hantavírusu Dobrava-Belgrade (DOBV) v strednej Európe. Je to najviac život ohrozujúce hantavírusové ochorenie v Európe. Neskôr sa zameral na globálny výskyt týchto vírusov, a to aj v regiónoch, kde zatiaľ neboli známe. Až donedávna bola Afrika bielym miestom na hantavírusovej mape. Dr. Klempovi sa testovaním vzoriek drobných hlodavcov a hmyzožravcov odchytených v Guinei podarilo získať prvý priamy dôkaz o prítomnosti hantavírusov v Afrike.
Vedecké výsledky, ktoré Klempa získal v oblasti hantavírusov, prispeli k tomu, že Virologický ústav SAV bol začlenený do významných projektov 6. a 7. Rámcového programu EÚ. Je tiež riešiteľom nového prestížneho projektu European Virus Archive - EVA. "Cieľom tohto projektu je pripraviť zbierku vírusov na európskej úrovni," spresnil mladý vedec.
Sieť laboratórií EVA vyvinie technológie pre rozmnožovanie a dlhodobé uskladňovanie vírusov, produkty pre diagnostiku, výskum, terapeutické aplikácie a vzdelávanie. Virologický ústav SAV je jedným z deviatich členov konzorcia EVA.
Boris Klempa (nar. v roku 1976) absolvoval v roku 1999 Prírodovedeckú fakultu UK, odbor biológia, špecializácia virológia. Vedeckú hodnosť PhD. získal na Virologickom inštitúte v Berlíne, v Nemecku, kde neskôr pôsobil aj ako postdoktorand. V roku 1999 získal Cenu rektora UK, v roku 2005 Cenu Roberta Kocha, Charité School of Medicine (Berlín). Je členom Československej spoločnosti mikrobiologickej a Nemeckej spoločnosti pre virológiu.
