Ministerstvo o pohotovostiach na Slovensku je 95 pohotovostí pre
dospelých, 73 pre deti a 46 zubných pohotovostí, po polnoci pohotovosť pre dospelých navštívi priemerne osem percent pacientov, návštevnosť detských pohotovostí je 4 percentá a stomatologických 3 percentá.
BRATISLAVA. Pohotovosť znamená pre lekára najmä v noci nekonečné čakanie na pacienta. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že od polnoci do rána ich vyhľadá iba pár chorých. Chce preto pohotovosti na noc zatvoriť a nahradiť ich sanitkami a telefonickými konzultáciami. Lekári potvrdzujú, že sú nevyťažení. Polnočnú záverečnú však odmietajú.
Jozef Hajdák zo Žiliny tvrdí, že v noci na pohotovosť niekedy nepríde nikto, no najviac tak desať ľudí. Väčšina z nich by podľa neho vydržala aj do rána. „Pohotovosť sa zo všetkých zdravotníckych služieb asi najviac zneužíva. A to je jedno, či cez deň, alebo v noci. Rozhodne je to však nutná služba,“ hovorí Hajdák.
Lieky dostanú aj cez deň Jeho slová potvrdzuje aj lekárka Iveta Plšeková z Bratislavy. „Pacienti si chodia dať predpisovať lieky, ktoré nestihli u svojho praktického lekára cez deň. Majú ťažkosti týždeň a v piatok večer idú na pohotovosť. Ale sú aj takí, ktorí naozaj pomoc potrebujú.“
Niektorí lekári by však časové obmedzenie pohotovostí privítali. „Po desiatej večer príde zvyčajne jeden, dvaja pacienti. Zväčša s ochoreniami ako je infekt močových ciest, zápal priedušiek, hnačka, teda prípady, na ktoré by sa mal radšej pozrieť obvodný lekár, ktorý ordinuje od siedmej ráno,“ hovorí Peter Lipták, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva, ktorý slúži v Bratislave. Pohotovostnú službu by preto zatvoril už o desiatej večer.
Zatvárať od novembra pohotovosti o polnoci navrhol poslanec Smeru Jozef Valocký. Pri polnočnom termíne je však podľa Liptáka nedôsledný, lekár podľa neho potrebuje na oddych viac času.
Neohodnotená služba Valocký predložil návrh na základe analýzy ministerstva zdravotníctva, ktorú si vyžiadal parlamentný výbor pre zdravotníctvo.
Poslanci sa inšpirovali petíciou všeobecných lekárov, ktorým však okrem organizácie pohotovostí prekážalo predovšetkým nedostatočné odmeňovanie za dlhé služby.
„Lekári slúžiaci na pohotovosti do rána sú jediná skupina, ktorá je zo zákona povinná pracovať nepretržite 32 hodín. A to je neúnosné, o odmene za túto prácu ani nehovoriac,“ hovorí Hajdák.
Nízke odmeny už dokonca niektorých lekárov prinútili neprísť do práce. Napríklad lekári v Prešovskom kraji odmietli odslúžiť dve, tri služby mesačne. Poisťovne im za hodinu služby cez týždeň boli totiž ochotné zaplatiť iba 3,5 eura.
