BRATISLAVA.
Na Slovensku sa podľa neho ročne utopí okolo 150 osôb, z toho asi 20 detí a mladistvých. "Najbezpečnejšími plochami na kúpanie sú tie, kde je prítomná vodná záchranná služba, kde zaobstarávajú bezpečnosť školení profesionáli," zdôraznil záchranár s tým, že najnebezpečnejšie sú rieky s tečúcou vodou a prudké zrázy na neznámych vodných plochách.
Podľa Hruškovica pätina úmrtí detí a detských úrazov vzniká práve pri vode. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že deti sa na vodných plochách akéhokoľvek typu kúpu cez letné prázdniny bez dozoru rodičov.
"Rozhodne by som deti samy k vode nepúšťal, lebo aj keď je dieťa dobrý plavec, často nedokáže svojou mentalitou správne odhadnúť sily a úlohu môže zohrať napríklad kŕč alebo krátkodobá indispozícia," upozornil. K utopeniu podľa neho netreba veľa a už aj vdýchnutie pár kvapiek vody môže privodiť silný spazmus dýchacích ciest, ktorý spôsobí udusenie.
Zásady bezpečného plávania a kúpania však podľa Hruškovica platia rovnako pre nižšie, ako aj vyššie vekové ročníky. "Je potrebné plávať a kúpať sa len na plochách vyhradených na tento účel a dôsledne rešpektovať zákazy kúpania," zhodnotil. Zároveň upozornil, že dospelí ani mladiství by pre hrozbu závažných poranení krčnej chrbtice nikdy nemali skákať do neznámej vody, ale ani do známej a mútnej vody, pretože sa v nej môže vyskytnúť hodený, padnutý alebo doplavený predmet.
Po konzumácii jedla je vhodné pred vstupom do vody dopriať si aspoň hodinovú prestávku. Pred plávaním sa nesmie požívať alkohol, ktorý na Slovensku spôsobuje najvyšší počet utopení. Hruškovic dodal, že človek by nemal do vody vstupovať unavený a skákať do nej rozhorúčený. "Odporúčame skôr postupné schladzovanie organizmu pomalým vstupom do vody."
Ani skúsení plavci by podľa odborníka nemali preceňovať svoje schopnosti. "Popri brehu sa dá plávať rovnaká vzdialenosť ako k stredu jazera. V prípade krízy stačí len pár temp a máme zem pod nohami," ilustroval.
Vo vode by mali byť aspoň dvaja plavci spolu, pričom je dôležité neplávať v blízkosti plavidiel alebo v priestoroch plavebných dráh. "Pri blížiacej sa búrke je potrebné vodnú plochu urýchlene opustiť, pretože hlava plavca na tejto ploche ako voľnom priestranstve je najbližším predmetom pre úder blesku," upozornil. Platí to aj v prípade windsurfingu alebo vodného bicykla.
V záujme stopercentnej bezpečnosti musia mať všetky deti aj menej skúsení plavci pri používaní vodných bicyklov a plavidiel pevne zapnuté záchranné vesty.
"Pred vstupom dieťaťa do vody je vhodné, aby dospelá osoba skontrolovala pôdorys dna vodnej plochy, pretože strmé zrázy a náhle prepady do hlbokej vody môžu u detí vyvolať paniku," konštatoval.
Pre prípad nehody treba mať podľa záchranára vždy pri vodnej ploche poruke nafúknuté detské koleso, matrac alebo iný nadnášajúci predmet s priviazaným motúzom v dĺžke cca tri metre. Pre bežného človeka je vždy bezpečnejšie použiť nepriamu záchranu ako záchranárske postupy, ktoré môžu ohroziť jeho život a pre laika bez fyzickej kondície a dostatočných skúseností sú vždy rizikom.
Záchrana topiaceho je náročný a nebezpečný postup. V sladkej vode sa záchranár nemusí zdržiavať snahou dostať vodu z pľúc a na rozdiel od záchranárskych prístupov v minulosti môže hneď začať s oživovaním. "Pri slanej vode je hydrostatická vztlaková sila väčšia, takže aj človek, ktorý pláva v mori je nadľahčovaný a môže preceniť svoje schopnosti a v prípade nehody je aj pre záchranára manipulácia s topiacim sa ľahšia," spresnil.
"Netreba však zabúdať na odliv, kedy je zákaz kúpania a treba myslieť na rôzne podmorské prúdy, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné," varoval Hruškovic. Pri mori odporučil kúpanie na plážach určených len pre verejnosť a dodržiavanie priestoru vymedzeného bójami. Upozornil tiež na nebezpečnosť veľkých vĺn pre deti a neskúsených plavcov.
