BRATISLAVA. Všetky tieto časti dostávame vdychovaním do organizmu. Pre TASR to uviedla Oľga Miklánková z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v Bratislave.
Kvalita ovzdušia vo vnútornom prostredí je ovplyvňovaná mnohými faktormi, ktoré majú vplyv na ľudský organizmus. "Do skupiny fyzikálnych patrí teplota, vlhkosť, osvetlenie, hluk a vibrácie. Skupinu chemických faktorov tvoria chemické látky, rôzne oxidy dusíka, síry, prchavé organické zlúčeniny a podobne. Tretia skupina je tvorená biologickými a mikrobiologickými škodlivinami," spresnila.
Medzi najzákladnejšie biologické škodliviny zaradila Miklánková najmä plesne, baktérie, huby, organický prach a roztoče. "Všetky tieto škodliviny sú vo vnútornom prostredí neželané a spôsobujú dráždenie organizmu," upozornila.
Domáci prach podľa nej obsahuje značné množstvo organických látok, napr. zvyšky kože, vlasy, chlpy zvierat, peria, roztoče, spóry plesní, mikroorganizmy. Najdôležitejším zdrojom alergénov v domácom prachu sú podľa odborníčky roztoče. Srsť a výlučky z domácich zvierat sú príčinou veľkého počtu alergických reakcií, hlavne u detí. "Mikroskopické vláknité huby môžu byť v prostredí vlhkých bytov pôvodcami nepríjemného zápachu, pretože produkujú celý rad prchavých organických látok," dodala.
Biologické škodliviny spôsobujú celý rad zdravotných ťažkostí. Spóry plesní napríklad podporujú a zhoršujú priebeh astmy, alergických ochorení a ochorení dýchacích ciest. Mnohé z nich majú toxický a karcinogénny účinok. "Podieľajú sa na skutočnosti, že 10-30 percent detskej populácie je postihnutých rôznymi alergickými ochoreniami dýchacích ciest," spresnila odborníčka.
Podľa nej biologické škodliviny vznikajú pri vhodnej kombinácii vlhkosti a tepla. Ich nárast býva spôsobený nielen konštrukčno-stavebnými chybami, spôsobujúcimi zatekanie; nesprávnou izoláciou, ale aj nesprávnou údržbou bytov a nedostatočným vetraním. Vlhkosť je jeden z najzákladnejších faktorov, ktorý podporuje vznik plesní.
"Ku koncentrácii mikroorganizmov dochádza v kobercoch, v nádržkách zvlhčovačov vzduchu, na filtroch čistiacich zariadení, v potrubiach vzduchotechniky," konštatovala. Preto pri klimatizačných zariadeniach a filtroch treba dbať na čistenie podľa návodu, ako aj pravidelnú výmenu filtrov. "Treba sa starať o to, aby sa nestali zdrojom mikroorganizmov, aby namiesto pôvodnej funkcie čistenia, zvlhčovania a zlepšovania cirkulácie vzduchu tieto zariadenia nekontaminovali vzduch vo vnútornom prostredí mikroorganizmami a samy sa nestali zdrojom našich zdravotných ťažkostí," zdôraznila Miklánková.
Biologické škodliviny vo vnútorných priestoroch sa podľa nej nedajú eliminovať absolútne, ale treba zamedzovať ich hromadeniu. Je potrebné pravidelne utierať prach, pretože je nositeľom chemických a mikrobiologických škodlivín, ktoré sa naň naviažu a vdychovaním dostávame tieto látky spolu s prachom do organizmu. K ďalším preventívnym opatreniam najmä pri roztočoch patrí časté vetranie posteľnej bielizne a dôkladné vysávanie matracov. V prípade plesní by sme sa mali vyvarovať činností, pri ktorých dochádza ku kondenzácii vodnej pary. "Čistota a vetranie sú najjednoduchším receptom," uzavrela Miklánková.
