BRATISLAVA. Spotreba krvi pritom býva v tomto období často vyššia ako v iných mesiacoch, a to najmä kvôli početným úrazom, nehodám a v neposlednom rade aj operáciám. Nejde však iba o slovenský problém, ale celosvetový trend.
"Problém je aj v tom, že vo veľkých mestách je sústredená špecializovaná zdravotná starostlivosť. Spotreba krvi je potom ďaleko vyššia ako v menších mestách. Treba si uvedomiť, že v určitých obdobiach, nedá sa to presne určiť - varíruje to, býva v bratislavských nemocniciach hospitalizovaných okolo 60-80 percent pacientov, ktorí nie sú Bratislavčanmi," uviedol pre TASR Ján Martinka z Národnej transfúznej služby SR.
Darovať krv môže každý zdravý človek, vo veku od 18 do 60 rokov, v niektorých prípadoch a plnom zdraví až do 65. roku života. Darcovia nemôžu vážiť menej ako 50 kilogramov, ich telesná teplota nemôže byť zvýšená a musia splniť kritériá dotazníka, ktorý vypĺňajú pred odberom. Prekážkou je aj chronické ochorenie. Muži môžu darovať krv štyrikrát a ženy trikrát ročne.
"My si už potom darcu vyšetríme a vyberieme si, či je vhodný alebo nie. Základným vyšetrením je vyšetrenie krvi, darca musí mať zodpovedajúcu hodnotu červeného krvného farbiva - hemoglobínu. Ženy môžu darovať od 125 g hemoglobínu a viac, muži od 135 g a viac. Ak toto spĺňajú, v zásade nie je problém," vysvetlil Martinka.
Jednou z výhod darcovstva krvi je aj prirodzená stimulácia organizmu k neustálemu vytváraniu krviniek. Okrem toho môže u ľudí s vyššou hladinou červeného farbiva a teda prirodzene hustejšou krvou, prispieť k jej zriedeniu. Takisto môže dôjsť k zníženiu krvného tlaku. Darcovia krvi si pravidelnými odbermi trénujú srdcovocievny systém, vďaka čomu znesú väčšiu záťaž v rámci srdcovocievneho systému a tiež trénujú organizmus na mimoriadne situácie spojené so stratou krvi.
