SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Smrteľne jedovatá muchotrávka zelená je údajne veľmi chutná

Aj keď na Slovensku v posledných rokoch neboli zaregistrované smrteľné otravy muchotrávkou zelenou, stále ostáva v Európe najčastejšou príčinou otráv hubami.

BRATISLAVA. Hubári si ju ľahko zmýlia pri zbere plávok, pečiarok či bedieľ. Ide o hubu, ktorá rastie aj v suchších obdobiach a údajne je aj veľmi chutná.

"Prvé príznaky otravy sa objavujú 6 až 12 hodín po požití a to nevoľnosťou, zvracaním či hnačkami. Zákerná je však je v tom, že odznejú, na niekoľko hodín ustúpia a človek môže mať pocit, že išlo o falošný poplach. Po ďalších 6 až 12 hodinách však prichádza k tzv. hepatálnemu syndrómu, kedy je už ťažko poškodená pečeň," vysvetlila pre TASR odborníčka na mykológiu Ivona Kautmanová zo Slovenského národného múzea. Otravy muchotrávkou zelenou môžu byť bez následkov, ak sa človek zavčasu dostane k lekárovi, inak sa končia v lepších prípadoch s trvalými následkami v podobe poškodených obličiek a pečene, v tých horších smrťou.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré huby sú známe tým, že po tepelnom spracovaní sa ich jedy zneškodnia. Príkladom sú tzv. modráky (hríb siný, hríb zrnitohlúbikový), ktoré sú za surova síce nie smrteľne, ale prudko jedovaté. V minulosti sa vyskytli príklady takýchto otráv po tom, čo si hubári opekali modráky nad ohňom, čiže ich skonzumovali polosurové. "Po dôkladnom 20-minútovom povarení sú to bezproblémové jedlé huby, pretože ich jedy sa teplom rozkladajú," skonštatovala Kautmanová. Pravým opakom je muchotrávka zelená. Tá je rovnako nebezpečná vysušená, uvarená či zavarená. Nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, pretože jedy prechádzajú aj placentou. Môže teda dôjsť k otrave plodu.

"V súvislosti s globálnym otepľovaním sa k nám šíri bedľa záhradná, ktorá je pomerne dosť nepríjemne jedovatá," uviedla odborníčka. Spôsobuje otravy spojené s vracaním a nevoľnosťami. Hubári ju veľmi nerozlišujú od ostatných bedieľ, upozorniť môže na seba najmä nezvyčajným miestom výskytu ako napríklad v záhradách, kompostoviskách a v agátových lesoch. Takisto výrazne červenie. Tieto dva signály by podľa Kautmanovej hubári nemali podceňovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Základným odporúčaním pre všetkých hubárov je zbierať len také huby, ktoré na sto percent poznajú. Neodporúča sa experimentovať a skúšať neznáme druhy húb. Podľa Kautmanovej je najviac otráv práve u skúsených hubárov, ktorých rešpektuje a pozná ako skúsených aj ich blízke okolie. Ľudové recepty hovoria, že ak po vložení do pripravovaných húb cesnak alebo cibuľa zhnedne, strieborná lyžička sčernie či petržlenová vňať zožltne, ide o jedovaté huby. Kautmanová však všetky podobné "zaručené tipy" na overenie jedovatosti hríbov odmieta. "Neexistuje žiadny univerzálny recept, ako sa dá spoznať, či je huba jedovatá. Človek musí 100-percentne vedieť, čo zbiera."

Medzi najvychytenejšie hubárske oblasti Slovenska patrí najmä Záhorie, Podtatranská kotlina, Važec, sever Slovenska - Orava, Spiš a Liptov, okolie Košíc a Štiavnické vrchy. Zbierajú sa najmä tzv. biele hríby, teda hríby dubové, sosnové, smrekové a modráky, čiže hríb zrnitohlúbikový a hríb siný. Slováci obľubujú aj kozáky, masliaky, suchohríby, kuriatka, rýdziky či rôzne druhy plávok.

Skryť Vypnúť reklamu

"Ľudia veľmi často majú pocit, že ak si kúpia atlas húb, v ktorom je 500 druhov húb, že sú to všetky huby, ktorú u nás rastú. Nie je to však pravda, pretože na Slovensku rastie okolo 7 tisíc druhov húb. Z nich len asi 50 druhov sa bežne zbiera a asi o 200 druhoch vieme, že sú jedovaté," zhodnotila Kautmanová. Niektoré druhy môžu byť dokonca karcinogénne, spôsobovať alergie alebo obsahovať ťažké kovy.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 362
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 342
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 051
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 354
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 912
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 844
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 296
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 172
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 034
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 913
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

17 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

6 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan