BRATISLAVA. Vo svete možno nájsť viacero príkladov známych ľudí, ktorí napriek vysokému veku tvoria dejiny. No ak chceme hľadať osobnosti, ktoré nepodľahli pasivite staroby, často sa stačí porozhliadnuť len po blízkom okolí.
Môžu slúžiť ako vzácne príklady - ľudia, ktorým odchod do dôchodku priniesol nový rozmer života.
Ako nezostať sedieť na gauči
Keď mal Vladimír (ide o pseudonym, meno si neželá zverejniť) sedemdesiat rokov, využil príležitosť, keď sa doma pokazil televízor. Dali ho preč. Viac času zostalo na komunikáciu v rodine. Dnes má 82 rokov. V dôchodku ukončil štúdium teológie, ako externista prednáša na univerzite tretieho veku, pôsobí v treťom sektore a stal sa aj vášnivým blogerom. „Seniori, ktorých poznám, sú takmer bez výnimky aktívni a angažovaní ľudia. Pravda, každý svojím spôsobom," hovorí.
Osemdesiatštyriročná Elena Dimitrová sa už ako penzistka vyškolila za lektorku pre kurzy pamäti. Žije v domove dôchodcov a pre ľudí v zariadení organizuje rôzne akcie. Je prakticky nemožné zastihnúť ju pri nečinnosti. „Ako v dôchodku nezostať sedieť na gauči? Tak to je otázka vôle a pudu sebazáchovy," odpovedá Elena. „Aby starý človek neupadol do pokušenia oddať sa sebaklamu, že už nič nemusí a môže deň premárniť ničnerobením, mal by si uvedomiť, že pre neho znásobene platí: rob niečo, aj keď nemusíš," dodáva.
Cesta z cintorína
Zostať aktívny aj po odchode do dôchodku podľa psychológov pomáha predĺžiť si život. Je jedno, čo robíte, no robte to.
„Ak sa psychicky opustíme a osvojíme si filozofiu, že v živote sme sa už dosť narobili a že už nič nemusíme a nič nepotrebujeme, naordinovali sme si práve tichú eutanáziu," hovorí psychológ Karol Kleinmann.
Pasivita - či už duševná, alebo fyzická, je podľa neho vykročenie smerom k najbližšiemu cintorínu.
„Senior nemusí robiť žiadne rekordy. Stačí, ak sa vie obslúžiť, ak si vie nakúpiť a zaujíma ho dianie okolo neho," vysvetľuje Kleinmann.
Byrokracia seká po prstoch. Niektorým
Jednou z možností je aj pokračovať v tom, čo človek začal.
Pre dnes stále aktívneho 75-ročného vedca, jadrového fyzika Štefana Šára dôchodkový vek znamenal iba určitú umelo vytvorenú administratívnu hranicu. „Aby človek ostal do vysokého veku aktívny, mal by sa zaoberať takými činnosťami, ktoré robí rád ako svoje hobby," radí, ako si udržať vitalitu. Uňho je to práca.
Odchod do dôchodku mu ako univerzitnému profesorovi priniesol preňho nepochopiteľnú povinnosť.
„Podľa vysokoškolského zákona po dovŕšení 65 rokov som musel požiadať o odchod do dôchodku. Odvtedy som každý rok nanovo prijatý do zamestnania," opisuje.
Zvykol si. Čo ho však mrzí doteraz, je ustanovenie rovnakého zákona, podľa ktorého po dosiahnutí dôchodkového veku už nemôže vykonávať niektoré činnosti, na ktoré má kvalifikáciu a je na ne spôsobilý.
„Platí to bez výnimky. Či ste plne aktívny, alebo len dožívate na svojom pracovisku. Je zaujímavé, že na najvyšších štátnych pozíciách, odkiaľ sa riadi chod štátu, neplatia žiadne vekové či iné obmedzenia," búri sa.
Čo hovorí psychológ:
Robte to, čo vám dovoľuje vaše zdravie. Každá pozitívna činnosť je vítaná.
Pre starosť o iných nezabúdajte na seba. Starajte sa o seba a svoje telo.
Stretávajte sa s vrstovníkmi, so susedmi, známymi, blízkou či vzdialenou rodinou.
Váš informačný prehľad rozširuje už len pravidelné sledovanie spravodajských headlinov.
Krížovky sú nenahraditeľné na cvičenie pamäti.
Rady seniorov seniorom:
Aby človek ostal do vysokého veku aktívnym, mal by sa zaoberať tým, čo ho zaujíma.
Treba chcieť. A mať trocha asertivity a fantázie.
Návod, ako ostať do vysokého veku aktívnym, musí mať každý v sebe, v sebadisciplíne. Je to zrejme aj potreba pokračovať v doterajšom spôsobe života.
Kedysi vžitý obraz o seniorovi ako o niekom, kto dožíva, zaujímajú ho len seriály a záhradka, už o každom neplatí.
BRATISLAVA. Keď seniori začnú využívať napríklad internet, je to najmä preto, aby komunikovali s rodinou či priateľmi. „Internet je bohatým zdrojom informácií, umožňuje bez nákupu novín, sledovania rozhlasu či televízie byť neustále v obraze," hovorí Slovák žijúci v Česku Imrich Lencz.
Internetu venuje veľa svojho voľného času. Prevádzkuje tri webové stránky. „Láka ma všetko nové, veď ešte nemám ani osemdesiat. Rád vyskúšam, čo ponúka súčasná technika," dodáva.
Každý je iný, spolu tvoria armádu
Seniori netvoria homogénnu skupinu s rovnakými možnosťami, záujmami či mierou aktivity. Rozhodne už neplatí kedysi všeobecne vžitý obraz o seniorovi ako o niekom, kto len dožíva, zaujímajú ho len televízne seriály, vnúčatá a záhradka.
„Určitá časť seniorov a senioriek aj na Slovensku v súčasnosti pracuje, cestuje, spoločensky sa angažuje či študuje," mieni sociologička Sylvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Počet ľudí vo vyššom veku narastá. Začínajú predstavovať čoraz významnejšiu spoločenskú skupinu. „Je preto logické i nevyhnutné, že sa stávajú a stanú atraktívnou cieľovou skupinou, napríklad pre tých, ktorí poskytujú tovary i služby," dodáva Porubänová.
Príprava na starobu?
Úroveň možností byť aktívnym podlieha limitom. U seniorov to podľa sociologičky môže byť napríklad veľmi nízky dôchodok, ktorý ledva umožňuje pokrytie najzákladnejších potrieb. „V takých prípadoch sú možnosti a napokon aj vôľa k aktivite veľmi obmedzené," hovorí Porubänová.
Ďalším, v našich podmienkach takmer obvyklým obmedzením je aj zlý zdravotný stav a z neho vyplývajúce následky. „Či už je jeho príčinou určitý spôsob života, alebo priveľa ťažkej práce, neúmernej driny v nedôstojných podmienkach," dodáva Porubänová.
Tak ako sa predlžuje vek človeka, rastie potreba vzdelávania budúcich seniorov. Na Slovensku zatiaľ ucelený program na túto tému nie je. Isté možnosti podľa Porubänovej dáva členstvo v Európskej únii.
Stvoril Gaiu, píše o nej
Britský biológ James Lovelock sa venuje vzťahu Zeme a života. V júli mal deväťdesiat rokov, predtým vydal bestseller.
BRATISLAVA. Biológ, chemik, klimatológ, ekológ, spisovateľ, zvestovateľ temných vízií o budúcnosti ľudstva.
Tieto, no aj ďalšie prívlastky si vyslúžil profesor James Lovelock, tvorca hypotézy Gaia. Jeho myšlienka o zemskom superorganizme, ktorý reguluje životné pochody tak, aby pomáhal udržiavať život, pochádza zo 60. rokov uplynulého storočia.
Lovelock propaguje svoju myšlienku veľmi úspešne aj teraz a robí to s čoraz väčším úsilím.
Nezdá sa, že by ho to s pribúdajúcimi rokmi nejako zaťažovalo. Skôr naopak. Píše knihy. Posledná sa volá Miznúca tvár Gaie a referoval o nej aj prestížny vedecký časopis Nature. Rozhovory s Lovelockom zverejňujú vedecko-populárne časopisy, vystupuje v televízii. Skrátka, stále má ľuďom čo povedať. Je to jeho spôsob, ako zostať mladý.
Napriek rokom na scéne
Primabalerína Plisecká tancovala na všetkých významných pódiách sveta. Šarm i ženskosť si udržala aj po osemdesiatke.
BRATISLAVA. Maja Michajlovna Plisecká - milovníci baletu určite nezabudnú na jej Carmen alebo Odettu a Odiliu v Čajkovského balete Labutie jazero. No najviac ju preslávila čarovná Zomierajúca labuť. Povedala, že často pozorovala labute, aby vnikla do tajomstva ich pohybu. Maľovali ju Picasso aj Chagall.
Keď mala osemdesiat, v rámci európskeho turné znovu zatancovala slávnu Carmen na hudbu svojho manžela Rodiona Sčedrina. Praha jej znova ležala pri nohách.
Mala ťažký život, jej otca zastrelili pri stalinistických čistkách. Musela čeliť nedôvere sovietskeho režimu, no jej životný elán a láska k baletu prekonali všetko.
Keď sa jej raz novinári opýtali, či by chcela žiť v 19. storočí, odpovedala: „Nie, chcela by som žiť v 23. storočí. Vždy ma zaujímalo, čo bude zajtra."
Neskrotný Berlusconi
Trojnásobný taliansky premiér Silvio Berlusconi nestarne. Má plastiky, veľa peňazí a užíva si.
BRATISLAVA. Trojnásobný premiér, mediálny magnát a jeden z najbohatších Talianov ignoruje vek spôsobom sebe vlastným. Silvio Berlusconi si nechal vyhladiť vrásky a implantovať vlasy a najradšej sa fotí s mladými krásavicami. V poslednom čase nerobí nič iné, len vysvetľuje svoje aféry.
Bujaré večierky vo vile na Sardínii, neplnoleté modelky a platené spoločníčky, ktoré si dialógy v premiérovej spálni nahrali.
Do politického dôchodku sa 5-násobný otec a 5-násobný dedko nechystá. „Stále hovorím ľuďom, že majú pravdu, keď tvrdia, že som na politiku pristarý," priznáva. Rýchlo však dodá, že má okolo seba mladých ľudí a to stačí.
Sedemdesiatdvaročný Berlusconi si vek nepripúšťa, ale že starne, naznačilo jeho predsavzatie. Priateľom povedal, že sa chce polepšiť a ísť v septembri na púť, aby sa kajal za všetky svoje hriechy.
