BRATISLAVA. Časy sa menia a vidno to aj v ambulanciách psychiatrov. Oproti roku 2000 výrazne stúpol počet psychiatrických vyšetrení, tvrdí správa o zdravotnom stave obyvateľstva, ktorú do pripomienkového konania predložilo ministerstvo zdravotníctva.
To, že ľudia chodia k psychiatrovi, nie je nevyhnutne zlá správa. Ivan Dóci, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu hovorí, že „ľudia sa už natoľko neobávajú spoločenského odsúdenia za to, že niekto bol psychiatricky vyšetrený alebo hospitalizovaný“. A tak ak ich trápia úzkosti, depresie alebo vtedy, keď už príliš veľa pijú, zájdu k lekárovi – práve tieto problémy sú na Slovensku najčastejšie.
Aj predsedníčka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Lívia Vavrušová pripisuje zvýšený počet vyšetrení tomu, že sa už ľudia neboja prísť do psychiatrickej ambulancie. Skok je to výrazný, medzi rokom 2000 a 2008 je rozdiel viac než 400-tisíc.
Alkohol je na vzostupe
Krízový rok 2009 ukazuje, že odhodenie zbytočných pocitov, že človek bude po vyšetrení u psychiatra označený za blázna, nie je jediným spúšťačom zvýšeného počtu psychiatrických vyšetrení.
Najrozšírenejšia psychiatrická diagnóza na Slovensku má označenie F10 - poruchy psychiky spôsobené nadmerným pitím alkoholu. Vo zvýšenej miere je u mužov v strednom veku.
Práve tento rok evidujú liečebne zvýšený počet ľudí, ktorí sa hlásia na alkoholické liečenia. „V prvom štvrťroku nám asi o 30 percent stúpol počet nových žiadostí v našom centre,“ hovorí Ľubomír Okruhlica, šéf Centra drogových závislostí.
Zvýšený počet psychiatrických vyšetrení dáva námestník riaditeľa psychiatrickej nemocnice v Hronovciach Marek Zelman do súvisu aj s rozširovaním psychiatrickej siete. Kým na začiatku tisícročia boli psychiatrické ambulancie zväčša len vo väčších mestách, v súčasnosti sú prakticky v každom okresnom meste.
Pribúdajú depresie a úzkosti
Hlavný odborník ministerstva pre psychiatriu vidí za zvýšenými počtami vyšetrení a hospitalizácií aj starnutie populácie. Zvyšuje sa počet ľudí nad 65 rokov, u ktorých je počet duševných chorôb vyšší. Trpia predovšetkým demenciami a chorobami nervovej sústavy.
V posledných rokoch sa podľa Dóciho do popredia dostávajú najmä depresie a úzkostné stavy. Tie súvisia najmä so spoločenskými zmenami a sociálnymi výkyvmi. Trpia nimi hlavne ženy stredného veku.
Mládež vo zvýšenej miere trpí duševnými poruchami po užívaní psychotropných látok. Tieto diagnózy majú v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu.
Kríza dáva ambulanciám zabrať
Nezamestnanému psychicky pomôže, keď ho blízki neobviňujú z toho, že stratil zamestnanie.
BRATISLAVA. To, čo prezradil tento týždeň prieskum Európskej komisie – že ľudia na Slovensku sa boja o prácu najviac zo všetkých krajín Európskej únie – si všimli aj psychiatri.
„Na Horehroní veľmi jasne cítim tlak na objednávanie pacientov, zjavne v súvislosti s tým, že ľudia prichádzajú o robotu,“ tvrdí psychiater Marek Zelman, ktorý má v tomto regióne ambulanciu.
V Európe sme sa ocitli medzi najväčšími pesimistami a národmi s najmenšou sebadôverou, len 48 percent našich obyvateľov je presvedčených, že si počas krízy udržia prácu.
Nárast počtu ľudí s psychickými problémami vyplývajúcimi zo straty zamestnania je podľa psychiatra citeľný od začiatku roka.
Kríza vyvoláva najmä depresie, stavy úzkosti a panické poruchy. Duševné poruchy môže spustiť obava o zamestnanie aj jeho strata.
Na liečenie týchto stavov neexistuje špecifický recept, lebo každý prípad je jedinečný. Človeku, ktorý sa bojí o prácu alebo ju stratil, môže v psychickom prežívaní tejto traumatizujúcej skutočnosti podľa psychiatra veľmi pomôcť okolie.
„Dôležité je, aby blízki neobviňovali človeka, že stratil zamestnanie,“ hovorí Zelman. Nezamestnanému skôr pomôže, keď blízke osoby spoločne s ním hľadajú konštruktívne riešenie, ako by si mohol nájsť prácu alebo ako by mohli spoločne vyžiť zo znížených príjmov.
jkr
Nehanbila sa a dnes sa cíti oveľa lepšie
Rozhovor so psychiatrom je veľmi príjemný. Tvrdí to herečka KRISTÍNA FARKAŠOVÁ.
Ako sa zrodilo rozhodnutie ísť k psychiatrovi? Bolo to vaše rozhodnutie, alebo ste išli k nemu na popud okolia?
„Nie, nie. Mala som dlhší čas depresívne stavy. Nenapadlo mi, že je to depresia. Nevedela som, čo sa to so mnou deje. Obišla som gynekológov, endokrinológov a veľa iných lekárov, aby som zistila, čo mi je. Nakoniec som sa cez internet dopracovala k tomu, že sú to asi depresie.“
Čo to s vami urobilo?
„Potešilo ma, že som konečne prišla na to, čo mi je. Zavolala som známej psychiatričke, ktorá mi po telefóne podľa symptómov potvrdila, že ide o depresie. Skoro som sa rozplakala, lebo človeku príde samo seba trochu ľúto, že je chorý. Ale na druhej strane som vedela, že sa to dá liečiť.“
Nehanbili ste sa ozvať, že máte problémy?
„Absolútne nie. Chcela som byť zdravá a viac netrpieť. Okrem toho mám úžasnú rodinu, ktorá ma podporila, že je to normálne. Že sa to dá liečiť ako akákoľvek iná choroba.“
Aká bola reakcia okolia?
„Od rodiny bola v podstate pozitívna. Ale stretla som sa aj s názormi, že mám depresie, pretože nechodím do kostola. Alebo že to mám z toho, ako žijem.“
Odborníci hovoria, že predsudky voči psychiatrom majú najmä starší ľudia, menej vzdelaní a z menších miest. Boli negatívne reakcie na váš prípad v tejto skupine ľudí?
„Rozhodne to bolo u starších. Mladí boli úplne v pohode. Dovolím si povedať, že mnohí z nich išli vďaka mne k psychológovi alebo psychiatrovi.“
Ako vyzerá vyšetrenie u psychiatra?
„Je to veľmi príjemné. Keď prídete do čakárne a viete, že sú to psychicky chorí ľudia, tak na nich pozeráte, potom si z toho robíte žarty a tak sa celá čakáreň baví. Lekár alebo lekárka sa vás pýta, prečo si myslíte, že máte depresie. Je to veľmi príjemný rozhovor, lebo viete, že sa o vás niekto veľmi hlboko zaujíma.“
V čom vám lekár najviac pomohol?
„Otváral mi otázky, ktoré som dovtedy nepovažovala za dôležité. Pomohlo mi aj samotné sedenie u psychiatra, počas ktorého som sa mohla sústrediť na seba. To je príjemné. Po návšteve som sa cítila euforicky a bolo mi nádherne.“
Vy ste už prekonali depresiu alebo sa ešte liečite?
„Myslím, že sa mi podarilo depresiu prekonať. Aj keď ešte niekedy nejaké tie smútky na mňa doliehajú. Ešte beriem lieky, aj keď mám znížené dávky. Človek ich môže vysadiť až v momente, keď je on aj psychiater naozaj presvedčený, že je to v poriadku.“
Každý máme horšie a lepšie dni. Koľko je tých vašich horších dní v mesiaci? Ako by ste ich zvládali, keby ste sa neliečili?
„Keby som sa neliečila, tak v tomto momente by som nebola schopná ani pracovať. Teraz, keď sú nejaké zlé dni, tak to viem riešiť viac racionálne ako emočne. A určite dokážem reagovať nie tak prudko, hystericky a s plačom, ako keď som mala depresie.“
Herečka Kristína Farkašová dnes už naráta viac pekných dní ako tých zlých. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
jkr
