BRATISLAVA. Do začiatku roka 2009 sa týmto občanom poskytovali sociálne služby predovšetkým v domovoch sociálnych služieb, kde boli vyhradené miesta a personál s potrebnou kvalifikáciou.
"Keďže zákon o sociálnych službách nadobudol účinnosť od 1. januára 2009, zmeny sa do praxe zavádzajú postupne. Je teda pochopiteľné, že v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sú v súčasnosti umiestnení aj občania s diagnózou Alzheimerova choroba. Ide predovšetkým o domovy sociálnych služieb s celoročnou formou pobytu," uviedla pre TASR hovorkyňa BSK Milka Podmajerská.
Príkladom je Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Domov sociálnych služieb pre dospelých a zariadenie pre seniorov Kaštieľ Stupava a Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Pezinok. Postupom času sa podľa jej slov práve v týchto zariadeniach zriadia aj špecializované zariadenia podľa zákona o sociálnych službách.
BSK zabezpečuje poskytovanie sociálnych služieb aj prostredníctvom neverejných poskytovateľov, ktorých je v súčasnosti 60. Z tohto počtu sedem neverejných poskytovateľov sa špecializuje na poskytovanie sociálnych služieb občanom s Alzheimerovou chorobou. Kapacita týchto zariadení je celkovo 123 miest.
Zákon tiež jasne hovorí o kvalifikácii a počte zamestnancov v týchto zariadeniach. "Je náročné udržať kvalifikovaný personál za tých finančných podmienok, ktoré momentálne ponúkajú. Je to náročná práca a pokiaľ zamestnanci nie sú motivovaní, strácajú o ňu záujem. Ďalším problémom je, že z ekonomického pohľadu je výhodnejšie, ak ide o veľkokapacitné zariadenie. Tu je obrovské riziko, že vykonávanie práce personálom sa stane rutinou a vymizne to najdôležitejšie - ľudský vzťah," hovorí o problémoch zariadení liečebná pedagogička Mária Wirth z Centra Memory n.o.
Na prijatie pacienta do zariadenia je potrebné podať písomnú žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na odbor sociálnych vecí Úradu BSK. "Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby (od stupňa I. po stupeň VI.), znevýhodnenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, tiež návrh druhu sociálnej služby a určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu," vysvetlila Podmajerská. Občanom s Alzheimerovou chorobou sa však odporúča, aby si pri podávaní žiadostí o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu žiadali posúdenie pre špecializované zariadenie.
Starostlivosť o pacientov s Alzheimerovou chorobou by mala prebiehať v rodinne vytvorenom prostredí. Podľa skúseností Márie Wirth potrebujú títo ľudia blízky kontakt niekoho, kto ich citlivo sprevádza poslednou etapou života. "A to z jednoduchého dôvodu. Mozgová kapacita pri danom ochorení sa nedokáže naučiť orientovať v novom prostredí, prijímať nové vzorce správania, zmeny v hierarchii vzťahov a podobne. Z toho vzniká nežiaduce správanie, čo sa označuje ako agresivita a pritom sa ten človek iba bráni. Keby dané ochorenie nemal, tak by vysvetlil okoliu, že nechce, aby sa s ním takto zaobchádzalo," uviedla pre TASR.
Podľa Wirth je na Slovensku v poslednom období snaha vytvárať špecializované zariadenia pre týchto pacientov, no na druhej strane je málo takých zriaďovateľov, ktorým ide o ľudskosť, dôstojnosť a váženie si hodnoty človeka bez ohľadu na to, do akej miery je postihnutý. "Prax ukazuje, že jeden kvalifikovaný pracovník dokáže zabezpečiť odbornú starostlivosť približne trom - štyrom takto postihnutým ľuďom. Ak v zariadení žije čo i len 50 chorých na Alzheimerovou chorobu, malo by mať 6 vysokoškolsky vzdelaných odborníkov či už liečebných pedagógov, psychológov, sociálnych pracovníkov a pod. Tí by mali zabezpečovať aktivizačný a terapeutický program, komunikáciu s príbuznými, celkovo menežovať starostlivosť o chorého. K tomu samozrejme patria opatrovateľky a obslužný personál. Len tak môže byť zabezpečená kvalita života," skonštatovala.
Podľa odhadov trpí v súčasnosti Alzheimerovou chorobou približne 40 až 60 tisíc Slovákov. Ide o progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje postupnou stratou pamäti a rozumu v takej miere, že to ovplyvňuje každodenný život jedinca. Prvými príznakmi nastupujúcej choroby je najmä strata pamäte, ťažkosti s bežnými prácami a rečou, dezorientácia v čase a priestore, zhoršujúci sa úsudok či abstraktné myslenie. Často sa však stáva, že pacient alebo jeho okolie vyhľadá odbornú pomoc psychiatrov až v priebehu vyššieho štádia ochorenia a tak je skomplikovaná účinnosť liečby.
