So školou sa začínajú aj choroby

BRATISLAVA. S nástupom detí do školy sa začínajú plniť aj ambulancie pediatrov, ortopédov a ďalších odborníkov. Deti najčastejšie prichádzajú s chybným držaním tela, ktoré im môže spôsobovať aj bolesti hlavy.

Bratislavská pediatrička-neonatologička Monika Antošová hovorí, že prvé ťažkosti začínajú, už keď deti prídu z materskej do prvej triedy základnej školy. V predškolskom zariadení sú zvyknuté celý deň sa hýbať, hrať, po nástupe do školy sa to prudko zmení, už prváci celé predpoludnie sedia v laviciach. V sedavej polohe zostávajú aj doma, keď si robia úlohy. Horšie sú na tom dievčatá ako chlapci.

„V poslednom čase sme svedkami zvýšeného počtu detí s rôznymi vychýleniami chrbtice, guľatým chrbátom, predsunutými plecami, vpadnutým hrudníkom, odstávajúcimi lopatkami,“ povedal Khouri Ihsan z bratislavskej ortopedicko-protetickej ambulancie. „Chybné držanie tela nebýva len estetickým problémom.“ Často môže neskôr prejsť do fixovanej deformity, ktorá negatívne ovplyvňuje zdravie dieťaťa. „Znižuje funkčné schopnosti jeho oporno-pohybového aparátu, čo sa neskôr môže negatívne prejaviť napríklad pri voľbe povolania,“ povedal ortopéd.
Už dávno sa vie, že za väčšinu zdravotných ťažkostí detí môže nesprávna životospráva s nedostatkom pohybu. Aj preto pediatri zhodne tvrdia, že akýkoľvek šport je lepší než sedieť pred obrazovkou.

Napomínať nestačí

Väčšina rodičov sa stále na〜zdáva, že najviac urobia, ak budú dieťa doma napomínať, aby správne držalo telo, hovorí Antošová. „Ale to ani zďaleka nestačí, musia mu doma vytvoriť také prostredie, ktoré jeho chrbtici bude prospievať.“

Domáce úlohy si dieťa nemá robiť v mäkkom hlbokom kresle, na zemi alebo sa skláňať nad konferenčným stolíkom. V sede sa má dotýkať oboma nohami dlážky celým chodidlom. „Medzi stolom a stenou má byť voľný priestor,“ povedala Antošová. „Má sa opierať o stôl bez dvíhania ramien. Operadlo má byť dostatočne vysoké, aby bolo oporou pre chrbát, nie pre panvu. Krátkozraké deti sa nakláňajú nad stôl, čo vedie k vývoju 'guľatého' chrbta.“

Pediatrička Katarína Šimovičová vidí problém aj v tom, že rodičia už deťom v predškolskom veku dovoľujú nekontrolovane sedieť pred televízorom a za počítačom.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Školáci majú viac spať

Televízor a počítač by podľa Antošovej nemali byť v miestnosti, kde deti spia. „Izraelskí vedci zistili podstatné rozdiely v dĺžke a kvalite spánku oproti deťom bez týchto vymožeností vo svojej izbe.“

Obe lekárky sa zhodujú, že spánok dokáže výrazne ovplyvniť školský výkon. Šesť- až dvanásťročné deti by mali spať 10 až 11 hodín denne, dvanásť- až pätnásťročné 8,5 až 9,5 hodiny. Určite by nemali zaspávať po desiatej večer. Antošová si myslí, že aj za agresivitou niektorých žiakov v škole môže byť aj nedostatok spánku.

Mami, bolí ma hlava

Často hneď od začiatku školského roku sa lekárky stretávajú aj so školákmi, ktorí sa sťažujú na bolesti hlavy.
„Vo väčšine prípadov ide o prechodnú záležitosť, spôsobenú nezdravým spôsobom života, preťažením alebo stresom,“ hovorí Antošová. Opakujúca sa bolesť hlavy ale rozhodne vyžaduje vyšetrenie u detského lekára, ktorý rozhodne, či sú potrebné odborné vyšetrenia.

„Rodičia sa ma už veľakrát pýtali, či dieťa môže trpieť na migrény. Sú prekvapení, keď im hovorím, že je to častý jav. Migrénou v detskom veku najviac trpia školáci okolo dvanásteho roku života. Môže výrazne ovplyvniť kvalitu ich života, prospech, psychickú pohodu, správanie a sociálne kontakty,“ hovorí Antošová.

Medzi dospelými mávajú migrénu častejšie ženy ako muži, medzi deťmi od 10. do 18. roku sa častejšie vyskytuje u chlapcov.

Migréna z jedálne

Migrenózny záchvat u detí trvá kratšie ako u dospelých, častejšie je prvým príznakom nevoľnosť, vracanie alebo nutkanie na vracanie, bolesť brucha, potenie, precitlivenosť na svetlo, pachy alebo aj zvýšená teplota.
Provokujúcich faktorov, ktoré migrénu u detí spúšťajú, býva viac.

Môžu to byť pachy v školskej jedálni, blikajúce svetlo z počítača, televízie, stres, psychické problémy, únava s nedostatkom spánku, zlé stravovacie návyky, najmä nepravidelná strava, dlhé pauzy bez jedla, výrazné koreniny, kakao, čokoláda, syry, citrusové plody, ťažké vysmážané jedlá, a spomína sa aj glutaman.

„Niekedy stačí vylúčiť potravinu z jedálneho lístka a záchvaty pominú,“ hovorí doktorka.

Ako pomôcť držaniu tela v škole

• V predných laviciach by mali sedieť deti s chybami zraku (krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus), s poruchami sluchu a deti nižšieho vzrastu.
• V laviciach pri okne by mali sedieť ľavoruké deti, v zadných laviciach vyššie deti.
• Nábytok v triedach by mal zodpovedať telesným proporciám žiakov.
• Výška stoličky a lavice by mala zodpovedať výške žiaka.
• Učiteľ by si mal všímať, ako žiak sedí, upozorňovať a usmerniť ho, aby v lavici sedel správne.

(Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva)