BRATISLAVA. Aj keď v súčasnosti trávi väčšinu času na Slovensku vďaka projektom Vysokej školy sv. Alžbety v Bratislave, už pôsobila v Brazílii, Sudáne, Keni či Kambodži.
V práci lekárov na Slovensku a v rozvojových krajinách je podľa jej slov veľký rozdiel. "Pracovala som aj na interných oddeleniach na Slovensku. V rozvojových krajinách si možno ľudia viac vážia, že môžu ísť k lekárovi, pretože tam je veľká nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Je úplne úžasné, ako chcú napríklad deti v Kambodži nakazené vírusom HIV užívať lieky. Sami vám pripomenú, aha, ja som nedostal liek, daj mi ho," uviedla v rozhovore pre TASR.
Mnohé z nich sú totiž siroty alebo polosiroty a uvedomujú si, že jedine liečba ich môže ochrániť pred predčasnou smrťou. Edukácia a spolupráca je podľa jej slov v týchto krajinách oveľa ťažšia, no výsledky práce hovoria za všetko.
Výsledky vidieť skôr
Lekári v rozvojových krajinách väčšinou bojujú proti infekčným chorobám. "Výsledky sú oveľa krajšie, lebo ak tam je nejaký vírus, tak ho väčšinou dokážete vyliečiť. Na Slovensku musíte väčšinou bojovať s takými ochoreniami, ako je vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca či rakovina a ich liečba nemá taký rýchly efekt ako liečba infekčných ochorení. Čiže, možno mám viac radosti z práce v rozvojových krajinách, pretože ten efekt tam vidieť skôr," skonštatovala lekárka.
Kalavská priznáva, že na práci ju baví aj spoznávanie nových krajín. "Možno to bude znieť ako klišé, ale vždy som chcela robiť túto prácu. Vždy, keď som videla tie zúbožené telíčka detí a dospelých, že nemajú čo jesť, nemajú kde bývať, sú sužované mnohými infekciami a keď vidíte, že niekedy im stačí podať penicilín na päť dní alebo chinín na sedem dní a ten človek nezomrie, tak si poviete, že asi tu mám čo robiť," hovorí.
Problémom často býva aj dôvera ľudí v skúsenosti lekárov. "Závisí to od krajiny, v Ázii máme podľa mňa oveľa väčšiu dôveru ako v Afrike. Čím idete do odľahlejšieho regiónu, napríklad v južnom Sudáne, tým sú takéto problémy častejšie. Ľudia tam často idú najprv k šamanovi. Ten pokazí ešte aj to, čo nebolo tak veľmi pokazené a potom prídu za vami, aby ste to vyliečili vy," dodáva Kalavská. Ľudia by sa podľa jej slov dali rozdeliť do dvoch skupín. Tam, kde lekári pôsobia dlhšiu dobu, vidia výsledky a tým majú aj väčšiu dôveru. Naopak, ak prídu lekári do nového miesta, predsudky sú väčšie.
Na hlavu vylieval kyselinu
"Stalo sa nám, že chlapec mal vo vlasovej časti hlavy nádorček, možno iba absces. Liečba by bola veľmi jednoduchá, ale on išiel k šamanovi. Ten mu na hlavu vylial kyselinu sírovú, čiže všetko zliezlo dole, všetky vlasy a potom prišiel chlapec k nám," hovorí o svojich skúsenostiach lekárka.
Alebo sa stáva, že ľudia predajú lieky, ktoré dostanú od miestneho šamana na lokálnom trhu. K lekárom potom prichádzajú ľudia otrávení tým, čo kúpili na trhu. Ľudia nevedia počítať, orientujú sa podľa slnka, nerozlišujú hodiny. "Keď im dáte nejaký dávkovací režim, tak neviete, či ho pacient naozaj aj dodržal tak, ako ste mu to povedali," konštatuje Kalavská.
Práca lekára v rozvojových krajinách je aj o osvete. Lekári musia byť vyzbrojení trpezlivosťou, aj keď za deň ošetria 70 pacientov. "Alebo k vám príde žena, ktoré má veľké brucho z toho, že jej zlyháva pečeň a ona vám povie, že je deväť rokov tehotná. Alebo žena, ktorá má evidentne 30 - 40 rokov, vám povie, že má 13 - 14 rokov. Niekedy až človeka zaráža, že toto skutočne ešte existuje," opisuje situáciu v rozvojových krajinách Kalavská.
