Prof. Ing. arch. ŠTEFAN ŠLACHTA: „Podobné ankety sú mi dosť proti srsti. Stavby sú stavby, architektúra je však o niečom inom. V tejto ankete sme pomiešali jedno s druhým, čo nepovažujem za správne. Nový most vnímam len ako jednu zo zaujímavých stavieb 20. storočia, ktorá však pre urbanizmus mesta priniesla viac negatívnych ako pozitívnych dôsledkov. Vo svete rezonujú v súvislosti so Slovenskom viaceré iné stavby a architektúry, ktoré boli vo svojej dobe a v európskom kontexte významným prínosom. Napríklad Mestská sporiteľňa v Bratislave, sanatóriá vo Vyšných Hágoch a na Sliači, Baťove továrenské mestá či niektoré betónové konštrukcie zo začiatku 20. storočia.“
ANDREJ ĎURKOVSKÝ, starosta mestskej časti Bratislava – Staré Mesto: „Nový most je nepochybne výnimočná technická stavba. Zároveň však zostane pre celé generácie Bratislavčanov odstrašujúcim príkladom necitlivého zásahu do urbanizmu mesta, ktorý nenávratne zničil hmotné kultúrne dedičstvo celého národa.“
PAVEL DVOŘÁK, historik a publicista: „Slovensko je neuveriteľne pobúrané, bojím sa, že nenapraviteľne pokazené. Niekde zmizli celé mestá, na iných miestach sa čosi zachovalo, ale odhadujem, že azda 80 percent historických jadier nenávratne zmizlo. Bol to politický zámer straníckej moci, „staré, hnilé, nehygienické“ malo ustúpiť svetlej socialistickej budúcnosti, komunikáciám ťahaným do stredu miest, panelákom a niekedy aj monumentálnym architektonických projektom. Ani v tejto celoštátne žalostnej situácii nejestvuje nič tak strašného, ako bolo zbúranie bratislavského podhradia: zmizlo, aby uvoľnilo miesto Mostu SNP. Architektúru nemožno hodnotiť nezávisle od urbanistiky, a to, čo sa stalo v Bratislave, je hrozné a nenapraviteľné. Nechápem, ako sa niekto môže tešiť z nového diela nad kopou ruín, nad zničeným dielom toľkých generácií.“
RNDr. MIKULÁŠ HUBA, CSc., predseda Združenia pre trvalo udržateľný život: „V Bratislave pribudlo toľko barbarských zásahov do organizmu mesta, že most sa už medzi nimi tak trochu stratil. Rozhodne ho vnímam v negatívnom zmysle najmä pre následky, ktoré jeho lokalizácia priniesla pre Staré Mesto. Keby sme ho vytrhli z kontextu, mohla by to byť vcelku ambiciózna stavba so zaujímavou architektúrou.“
IVAN CSUDAI, hudobník a výtvarník: „To nemyslíte vážne! Naozaj nechápem, prečo sa v takomto prípade uprednostňujú len efektné, nevhodne revolučné stavby. Nový most je ako nôž v hlave. Trpíme ho, lebo musíme. Podľa mňa by stavbou storočia mohla byť aj funkčná obytná budova alebo objekt, v ktorom sa dobre býva. Pri tejto príležitosti mi napadá, že typickou slovenskou architektúrou je „vidiecky dom“ – teda brizolitová kocka s neobývaným poschodím a „letnou kuchyňou“. Ale teraz vážne: pre mňa by takou stavbou mohol byť hotel Carlton M. M. Harminca v Bratislave.“
ALTA VÁŠOVÁ, spisovateľka: „Skutočnú pravdu o Novom moste nepoznám. Z negatívnych názorov rôznych ľudí viem, že ho má v láske málokto.“
MILAN LASICA, herec: „Muselo to byť strašné storočie, v ktorom sa stal jeho najslávnejšou stavbou Most SNP. Most, ktorý ústi do kostola a vďaka ktorému zmizlo sedemdesiat percent starej Bratislavy.“ (ea)
