Jemne a citlivo - presne tak by sme sa mali správať k našim zubom, keď zistíme, že bolestivo reagujú na dráždivé podnety.
Prvýkrát nás možno rozboleli zuby pri lízaní zmrzliny alebo pri popíjaní horúceho čaju, neskôr sme zistili, že sa bolestivá reakcia opakuje aj pri jedení určitých dráždivých potravín alebo pri čistení chrupu, vždy keď sa kefkou dotkneme určitých citlivých miest. Ak jej príčinou nie je zubný kaz, diagnóza je jasná - máme citlivé zuby.
„Pri citlivých zuboch vzniká pri podráždení prudká intenzívna bolesť, ktorá však po odstránení vyvolávajúceho podnetu mizne,“ vysvetľuje zubná lekárka Miroslava Tóthová. „Práve tým sa líši od bolesti vyvolanej zubným kazom, ktorá pretrváva dlhšie, pri postihnutí zubnej drene trvá aj niekoľko minút.“ Rozsah bolesti závisí od rozsahu citlivosti - môže sa prejaviť len na jednom, alebo na viacerých zuboch. Ak je bolesť citlivých zubov pri kontakte s dráždivým podnetom prudká, netreba užívať lieky proti bolesti. Stačí si vypláchnuť ústa a pri čistení použiť pastu a ústnu vodu s obsahom fluoridov. Najhorším dráždidlom pre citlivé zuby sú veľmi studené, horúce alebo kyslé jedlá a nápoje, ktorým sa treba radšej vyhnúť.
Ako vzniká citlivosť
Citlivé zuby trápia najmä ľudí s obnaženými zubnými kŕčkami, ktoré sú bežne v zdravom chrupe chránené ďasnami. Ak však ďasno z nejakého dôvodu poklesne, napríklad pre zlú hygienu, zubný kameň a zápal, ustúpi smerom nadol, a tak sa odkryjú citlivé miesta pokryté zubovinou, cez ktoré prenikajú dráždivé podnety priamo k nervom v zubnej dreni. Tieto podnety potom vnímame v našom mozgu ako bolesť. Jej spúšťačom môžu byť rôzne dráždidlá. Napríklad keď jeme alebo pijeme niečo veľmi teplé, studené alebo sladké, keď si čistíme zuby nešetrným spôsobom alebo v extrémnych prípadoch – aj keď dýchame studený vzduch alebo sa rozprávame v chlade.
Miesto citlivosti môže okrem kŕčkov vzniknúť aj inde na povrchu zubu – tam, kde sa porušila sklovina. „Zuby bývajú citlivé na povrchu najmä u ľudí, ktorí majú opotrebovaný chrup, lebo zo zlozvyku škrípu zubami, prípadne trpia zhryzovými anomáliami a povrch zubov sa preto nadmerne opotrebuje väčším mechanickým zaťažením,“ vysvetľuje Miroslava Tóthová.
Citlivosť vzniká všade tam, kde sa narušia vonkajšie ochranné vrstvy zubov, ktoré chránia citlivé vnútorné časti pred podráždením. Tento stav si často nevedomky spôsobíme sami - napríklad nesprávnou technikou čistenia. Pri čistení chrupu má veľa ľudí pomýlenú predstavu, že čím silnejšie budú zuby drhnúť, tým lepšie ich vyčistia. V skutočnosti si práve tak môžu poškodiť sklovinu alebo poraniť ďasná. „Nevhodné je aj vodorovné čistenie a používanie zubných pásť s malými zrniečkami, ktoré pôsobia abrazívne na povrch zubov,“ upozorňuje doktorka Tóthová.
Ani veľa, ani málo
Prehnaná hygiena, najmä ak nešetrne narábame s hygienickými pomôckami, môže vyvolať citlivosť rovnako ako nedostatočné čistenie. Mnohí pacienti s citlivými zubami, ktorí trpia bolesťou pri takmer každom dotyku zubnej kefky, skracujú čas čistenia na minimum, len aby nemuseli toľko trpieť. A tým svoj problém ďalej zhoršujú. Ak si totiž zuby riadne nevyčistíme, riskujeme, že sa nám v ústach premnožia baktérie, ktoré spôsobia zvýšenú tvorbu kyselín v ústach a tým poškodenie povrchu zubov.
Ideálne riešenie je v primeranom čistení, ktoré by sa malo opakovať dvakrát denne, najlepšie po každom jedle s pomôckami vhodnými pre citlivé zuby. Na trhu nájdeme množstvo jemných mäkkých kefiek, medzizubných kefiek a nití, rovnako ako pást s označením ‚sensitive‘. Tvrdé kefky, ktoré môžu pri silnejšom tlaku poraniť ďasná a spôsobiť nadmerné opotrebovanie tvrdých zubných tkanív, je lepšie nepoužívať. Ak neovládame správnu techniku čistenia, je dobré poradiť sa so zubnou hygieničkou. Zubná kefka by sa nemala držať horizontálne, ale mierne šikmo, v 45-stupňovom uhle. Pritom postupujeme pri každom zube smerom od ďasna na zub - na horných zuboch smerom dole, na dolných naopak, akoby sme zuby stierali… Môžeme si napríklad predstaviť, že zuby češeme. Kefku by sme mali pritláčať na chrup len mierne, bez ohľadu na to, či je mechanická, alebo elektrická. Samozrejme, dôležité je vyčistiť aj medzizubné priestory špeciálnou kefkou alebo dentálnou niťou. Pokiaľ ide o výber pasty a ústnej vody, pre pacientov s citlivými zubami sú vhodné prípravky s obsahom fluoridov. Zuby by sme si mali čistiť hneď po jedle, ale pri konzumácii ovocia alebo ovocných štiav, teda kyslej potravy, je lepšie čistenie posunúť hodinu potom, ako sme sa najedli. A samozrejme, netreba zabúdať na pravidelnú návštevu u zubnej hygieničky, ktorá nám dôkladne odstráni zubný kameň.
Pozor na víno
„Treba si dávať pozor najmä na jedlá s obsahom ovocných kyselín, ako sú citróny a iné tropické ovocie, kyslé jablká alebo kyslé šumivé vína,” upozorňuje Miroslava Tóthová. Kyslé potraviny môžu vyprovokovať zvýšenú citlivosť, preto ak sa objavia na našom tanieri, mali by sme si dôkladne vyčistiť, prípadne vypláchnuť ústa.
Citlivosť zubov patrí bohužiaľ k stomatologickým problémom, ktoré keď sa raz objavia, len tak ľahko nezmiznú. Neoplatí sa čakať, kým bolesť prerastie do neznesiteľných rozmerov a radšej pri prvých príznakoch navštíviť zubného lekára. “Defekty na zuboch možno vyplniť bielou plombou, prípadne upraviť odhalené kŕčky malou operačnou plastikou, pri ktorej sa dá ustúpené ďasno aspoň čiastočne vrátiť do pôvodnej polohy,” odporúča Miroslava Tóthová.
Prvá pomoc pri bolesti
