Architektonický vzhľad panelákov sa občas podarilo aspoň čiastočne kompenzovať urbanistickým riešením – napríklad formou uzavretých spoločných dvorov. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
m zmierili?
Panelové domy boli stavané s predpokladom 77-ročnej životnosti. Ako a kto sa k tomuto číslu dopracoval, nie je známe. Predpokladaná údržba po 20 až 40 rokoch sa nevykonávala, čo spôsobilo zníženie ich životnosti minimálne o 15 rokov.
Vývoj panelovej technológie bol aj je výsledkom spriemyselňovania stavebníctva a urýchľovania prestavieb. Napokon, bývaniu a bytovej politike venujú výnimočnú pozornosť všetky európske štáty vo svojich ústavách. Podľa odborníkov to jednoznačne súvisí so sociálnym vývojom, ktorý po druhej svetovej vojne predurčila sociálno-demokratická politika.
Včera bolo neskoro?
„Paneláky sme dostali do vienka. To, že u nás vznikali v takom masovom meradle, odráža oneskorená urbanizácia na Slovensku, ale aj neschopnosť v 60-tych a neskorších rokoch reagovať na progresívnejšie stavebné technológie. My sme vo veľkom stavali panelovou metódou, hoci v krajinách západnej Európy od tejto metódy ustupovali, lebo bola ekonomicky neefektívna a predražovala náklady na výstavbu bytových domov,“ tvrdí riaditeľ Sociologického ústavu SAV v Bratislave, Mgr. Ľubomír Falťan.
Teraz je inak ako potom
Netreba prízvukovať, že najvyšší čas niečo urobiť nastal už dávno, bez ohľadu na to, akou rýchlosťou ktoré typy panelových domov starnú. Obnova predlžuje ich životnosť asi na sto rokov, ale iba s predpokladom opätovnej obnovy o 40 rokov. U namáhaných materiálov, akými sú obklady, okenné a dverné konštrukcie, výťahy, rozvody, sa dlhšia životnosť ani nepredpokladá. Navyše, ich technická úroveň a funkčné vlastnosti rastú. Takže – nikde nie je istota, že to, čo si do bytu zabudujeme teraz, bude perfektné aj vtedy, keď ho po nás zdedia naše deti.
Nepochopený funkcionalizmus
Unifikovanosť a bezútešnosť panelákového bývania v minulosti mali nepochybne za následok dovtedy nepoznanú anonymitu a značné komunikačné defekty medzi ľuďmi. Aj preto boli po roku 1989 mnohé byty upravené ,na vlastnu päsť‘. Často šlo o závažné zásahy do nosných konštrukcií bytových domov, neraz realizovaných bez stavebného povolenia. „Vzhľadom na malú ekonomickú silu značnej časti obyvateľstva, žijúceho práve v týchto panelákoch, nie je veľká šanca, aby sa v krátkom čase postavila zástavba iného druhu. Preto je relatívne dostupnejšou možnosťou takéto ,novonadobudnuté‘ byty upravovať,“ dodáva Ľ. Falťan.
Nadčasové lapsusy
Z približne 850-tisíc bytov na Slovensku je asi 600-tisíc panelových. Vcelku to vyzerá ako jednoduchá matematika: skôr narodené paneláky nemajú architektonickú hodnotu, ale z technického hľadiska bola ich úroveň v čase ich výstavby porovnateľná s európskou. Tie mladšie sa stavali s úsilím aspoň minimálneho architektonického odlíšenia, pričom technológia ostala buď pôvodná, alebo sa tá novšia znehodnotila (ne)kvalitou samotnej realizácie.
Náš slovenský pes, tak ako nijaký iný, si svoj vlastný chvost nedohoní. Ak ho však prestane naháňať, môže sa pokúsiť odstrániť „nadčasové“ lapsusy predchádzajúcich generácií. Východiskom je rozumná obnova toho, čo nie je možné zlikvidovať. (ea)
