KRESBA – AUTOR
Neraz čudné sú cesty našich túžob, často bizarné sú predstavy o ideáloch počas pozemského života i po ňom. Dajú sa čítať cez monumentálne architektonické výtvory celej ľudskej epochy. Osobitné miesto zastávajú pomníky a hrobky. Mestá mŕtvych sú veľakrát to jediné, čo zostalo po pompéznych a mocných ríšach. No aj celkom nedávna moderna ponúka príklady toho, čomu pevne uverili vtedajší vizionári aj realizátori ich predstáv.
Milánsky Cmitero monumentale, založený koncom 19. storočia, poskytuje prehľad práce lombardských kamenárov. Tamojšia náhrobná plastika 20.storočia je ovplyvnená talianskym futurizmom. Zobrazuje nové témy i dovtedy nepoznané spôsoby smrti, napríklad – ako prilietajúci anjel smrti siaha po automobilovom volante. Výmimočný je monument zobrazujúci Krížovú cestu: množstvo figúr v štrnástich obrazoch zapĺňa cestu po symbolicky sa zužujúcej špirále v piatich poschodiach. Pozoruhodné je, že pripomína Tatlinov návrh pomníka III. internacionály, ktorého špirála je takmer rovnaká. Tento geniálny čin ruského konštruktivizmu má však na mysli víťazstvo modernej techniky v mene zjednotenia ľudstva pod červenou zástavou komunizmu tu, na tomto svete.
Na rozdiel od zidealizovaného materializmu, ktorého hrôzostrašné následky ešte doznievajú, predstavuje duchovný monument v Miláne možnosť pre každého – vykúpenie a večný život. Veľkonočné zmŕtvychvstanie je víťazstvom nad smrťou.
