Ten, kto si netrénuje telo, reaguje chorobne na negatívne poveternostné vplyvy. Na našu domácu jarnú depresiu je najlepšia akákoľvek športová činnosť. FOTO – ARCHÍV
Ak dnes trpíme vplyvmi počasia, súvisí to vraj len s našou slabnúcou schopnosťou prispôsobiť sa. Otužilé kravy na paši nič také nepoznajú, keď začne pršať, jednoducho si ľahnú a prežúvajú, kým neprestane. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Už Hippokrates radil svojim kolegom, aby sa pri zmene počasia vyhýbali niektorým lekárskym zákrokom. To by si však naši chirurgiovia v úvode tejto jari ani nezarezali.
Je tu už druhý jarný týždeň, ale jar akosi mešká. Ráno sa babušíme do kabátov, popoludní si ich nesieme domov v ruke, v utorok je teplota na nule, sneží a prší, v stredu už takmer na pätnástke.
Ľudia majú v posledných dňoch jedno spoločné želanie – nech už konečne začne svietiť slnko! Daždivé počasie nás jednoducho deprimuje. A nielen to, má značný vplyv na náladu a zdravie mnohých ľudí.
„Počasie a nedostatok svetla pôsobí na každého. Čím dlhšie takáto situácia trvá, tým horšie pre psychický a fyzický stav vnímavejších ľudí. Svetlo pomáha produkovať v organizme melatonín, ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, vyrovnáva biorytmy a zlepšuje adaptáciu na stres,“ vysvetľuje internista MUDr. Peter Križanský.
„Vplyv počasia na človeka sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Starí ľudia sa cítia omnoho lepšie, keď je vonku pekne,“ hovorí praktický lekár a geriater Peter Mráz.
Meteosenzitivitou alebo citlivosťou na počasie trpí vraj v tomto storočí už každý druhý človek. Niektorí odborníci dokonca odhadujú, že polovica Stredoerópanov trpí nejakou formou citlivosti alebo reakcie na počasie. A to sú už desiatky miliónov ľudí. Je to naozaj tak?
Tradiční lekári sú v tejto otázke dosť rezervovaní, citlivosť na počasie neberú až tak vážne.
„Ľudia si večer v správach vypočujú, že na druhý deň hrozí tretí stupeň záťaže a tak sa aj nastavia,“ hovorí Križanský.
„Citlivosť na zmeny počasia nie je síce choroba, nie je to však ani sugescia, výmysel nespokojného pacienta,“ tvrdí zase viedenský biometeorológ Alois Machalek. Zmena počasia zintenzívňuje už existujúce zdravotné ťažkosti ľudí.
Citlivosť na počasie sa vo všeobecnosti nepovažuje za samostatnú chorobu, ale skôr na precitlivenosť organizmu na určité podráždenia, ktoré sa vyskytujú pri zvláštnych poveternostných situáciách.
Pri vyhláseniach typu cítim, že bude pršať, nejde o nijaké jasnovidectvo, ale vlastne o telesnú slabosť, o nedostatok schopnosti adaptovať sa na zmeny počasia.
Citlivosť na počasie si sami vytvárame
Je celkom možné, že precitlivenosť na počasie hrala kedysi úlohu systému včasného varovania. Ibaže ťažkosti, ktoré dnes u mnohých ľudí vyvolávajú zmeny počasia, už nie sú normálnou, ale chorobnou reakciou, ktorú si spôsobujeme sami. Neotužovaný organizmus mnohých ľudí totiž reaguje na počasie podobne prehnane.
Ten, kto si netrénuje telo, reaguje chorobne na negatívne poveternostné vplyvy.
Ak dnes trpíme vplyvmi počasia, súvisí to vraj len s našou slabnúcou schopnosťou prispôsobiť sa.
Otužilé kravy na paši nič také nepoznajú, keď začne pršať, jednoducho si ľahnú a prežúvajú, kým neprestane.
Zato lenivé, rozmaznané mačky, ktoré sú stále vo vnútri, žerú granule, zohrievajú sa pri radiátore, začnú kýchať, len čo ich pán vypustí na prechádzku.
Tak je to vraj aj s ľuďmi.
Ale čo známe jarné depresie?
„Psychické problémy sú v tomto období zákonité. Organizmus človeka je geneticky nastavený na striedanie ročných období,“ hovorí doktor Allan Gintel. Po dlhej zime je človek unavený z ponurosti a šede, ktorá ho neustále obklopuje, z nedostatku farieb, ale predovšetkým z nedostatku svetla.
Človek už podvedome očakáva jar, ale ona stále neprichádza. V poslednom čase sa naozaj nemôžeme spoľahnúť ani na to, že na jar bude jar.
Výkyvy nálad podľa zmien ročných období sú do istej miery normálne.
Ich vplyv však možno ovplyvniť.
„Každý by mal mať svoj psychoenergizér, teda niečo, čo mu dokáže zlepšiť náladu,“ hovorí Gintel.
„Toto umenie úzko súvisí so zrelosťou osobnosti. Človek je dospelý aj tým, že prišiel na to, čo mu vyhovuje, svedčí, robí radosť. A na to je, bohužiaľ, niekedy celý ľudský život príliš krátky.“
V severských krajinách, kde prší takmer celú zimu, chodia ľudia relaxovať do špeciálnych, intenzívne osvetlených hál s bazénmi a palmami.
Na našu domácu jarnú depresiu je najlepšia akákoľvek športová činnosť, fyzická aktivita, domáce práce nevynímajúc, návšteva solária, hoci bez paliem. Psychológovia upozorňujú, že depresie nás môžu prepadnúť aj v okamihu, keď si opojení jarným slnkom myslíme, že dokážeme všetko na svete.
„Plní nových síl sa vrhneme bezhlavo na džoging, okopávanie či rýľovanie. Aj na jar by každý človek mal svoju energiu šetriť a vydávať ju veľmi opatrne. Práve na jar máme plné ordinácie seknutých chrbtov a vyskočených platničiek,“ upozorňuje fyziatrička Jana Marková.
Spása nie je v antidepresívach ani v tabletkách proti bolesti alebo liekoch na krvný obeh, ale v aktívnom spôsobe života.
(uj)
(Podľa knihy Norberta Treutweina
Pohoda za každého počasia)
