Rastliny pomáhajú nášmu zdraviu

Správna činnosť obličiek

je dôležitá na udržanie rovnováhy elektrolytov (kyselín, zásad a solí) a tekutín v organizme a pri odstraňovaní škodlivých látok. Nemali by sme ich poškodzovať alkoholom a množstvom dráždivých jedál.

Infekcie obličiek odstránime protibakteriálnymi liekmi, výťažkami rastlín liečbu môžeme podporiť. Prietržník zvyšuje koncentráciu odpadových látok v moči, čaj však musíme podávať iba pri niektorých obličkových problémoch po konzultácii s lekárom. Močopudné drogy sú pri glomerulonefritíde neprípustné.

Aj plody borievky, ktoré pôsobia močopudne, môžu poškodiť pri problémoch s prostatou, keď nie je narušená tvorba moču, ale zastavovanie močenia. To sa lieči chirurgicky. Aj užívanie veľkého množstva močopudných prostriedkov alebo silných výluhov môže obličky poškodiť.

Močový priesok a kamene sú najčastejšie dôsledkom nevhodného stravovania, prekonaných zápalov a nedostatku vitamínu A. „Babské“ čaje na rozpustenie kameňa zatiaľ nikto neobjavil. Dôležitá je nedráždivá diéta s prírodným vitamínom A (napríklad v mrkve) a zvyšovanie odolnosti výstelky močových ciest aj vitamínom C (zo šípkového zapareného čaju).

Ako domáce močopudné čajoviny sa osvedčila vňať prasličky, prietržníka, petržlenu, repíka, stavikrvu vtáčieho, vresu, zádušníka, zlatobyle, nátržníka husieho a brezových listov. Hotové čaje predávajú pod názvom urologiká.

Liečba dýchacích orgánov

je účinnejšia, ak využijeme rastlinné výťažky. V praxi to aplikujeme najmä pri infekčných zápaloch dýchacích ciest. Na streptokokové nákazy však nestačí kloktanie, nevyhnutná je liečba antibiotikami, podobne by sme nemali skomplikovať stav pacientovi alergickému na niektoré rastliny.

Škodlivé látky sa liečbou z organizmu vyplavujú. Preto močenie a potenie sú pozitívnymi javmi a potrebujú kompenzáciu zvýšeného množstva tekutín. Podobne je dobré uľahčiť vykašliavanie hlienu. Zmes prvosienkového a lipového kvetu, kvetu a listu podbeľa, vňať pamajoránu, pľúcnika, skorocelové a fialkové listy utvoria účinný čaj, ktorý pijeme spravidla raz za deň s medom.

Odborník posúdi, či pri hroziacom krvácaní z pľúc či zápale pohrudnice treba tlmiť, alebo pri iných prípadoch podporiť vykašliavanie zriedením výlučkov. Liek proti kašľu treba určiť až po zistení príčiny a podporné použitie liečivých účinkov rastlín až po konzultácii s lekárom.

Koreň fialky môže zapríčiniť silné dráždenie, ktoré spôsobí reflex zvracania a pocit nevoľnosti. To znižuje chuť do jedla. Pri chorobách žalúdka na sliznicu žalúdka nevhodne pôsobia aj saponínové drogy, ktoré však neznižujú chuť do jedla. Môžu však zapríčiniť vracanie až krvácanie zo sliznice žalúdka, vo veľkom množstve sa môžu saponíny podieľať až na rozpade červených krviniek.

Drogy s éterickými olejmi sa vylučujú aj cez výstelku dýchacích ciest, takto priamo v mieste napadnutia môže pomáhať napríklad cibuľa. Ihličnany pomáhajú obsahom terpentínového oleja, ktorý dezinfikuje a uľahčuje vykašliavanie. V nevhodnej miere a aplikácii môže terpentín ohroziť obličky či až nervovú sústavu, keďže sa vstrebáva aj cez kožu.

Srdcové a cievne problémy

sú vo vyspelých krajinách v popredí úmrtí a znižovania kvality života. Najúčinnejšia je prevencia – vyvážená mierna životospráva s uprednostnením rastlinnej zložky s rovnováhou duševnej a telesnej aktivity. Veľmi účinné je aj včasné liečenie angín a zápalov hrdla, ktoré privodzujú chlopňové problémy.

Duševné prepínanie, nedostatok odpočinku, ale aj nadmerná telesná pasivita, množstvo alkoholu spolu s fajčením a vyššia hladina cholesterolu zo živočíšnych tukov zapríčiňujú rozvoj artériosklerózy. Dostatok vitamínu C zmierňuje negatívne pôsobenie týchto neduhov. Najvhodnejší je najmä z čerstvého, najlepšie nesladkého ovocia a zeleniny, v zime ho získame z čiernych ríbezlí a výrobkov z nich, z chrenu, cesnaku, cibule, kyslej kapusty.

Vyšší krvný tlak je ďalším sprievodným javom vápenatenia ciev. Okrem prísnej životosprávy s lekárskym odobrením pomáhajú močopudné drogy (chabzdový, ligurčekový a petržlenový koreň a plody borievky). Ruta zabraňuje lámavosti ciev. Pri menších problémoch pomáha čaj z hlohových kvetov a listov, koreňa a vňate ihlice tŕnistej, vňate imela, komonice, ľubovníka, myšochvosta, prasličky, paliny dračej, kapsičky pastierskej, jahodových a mätových listov a koreňa či listov púpavy. Odvar pijeme nesladený viac ráz denne, na noc zvýši účinnosť cesnak.

Pri „vodnatieľke“ sa musíme držať zásad určených lekárom, nadbytočné prevodňovanie aj čajmi by len uškodilo.

Všetky čaje užívame v mierne teplom alebo vlažnom stave, nikdy nie úplne studené. Podľa možností by sa nemali skladovať do zásoby a prihrievať.

Odvar pripravujeme z drevnatých častí kôry, stoniek a koreňov, ale aj zo semien a plodov. Varíme od 5 do 30 minút, odparenú vodu dopĺňame a variť začíname najprv tvrdšie časti.

Zápar pripravujeme z mäkších nadzemných častí tak, že časti rastlín vopred namočené vo vode izbovej teploty zalejeme vriacou vodou a necháme 5 až 15 minút vylúhovať v porcelánových alebo sklených nádobách. Zápar precedíme.

Macerovanie je dlhodobé lúhovanie rozdrvených liečiv niekoľko hodín, keď občas zmes premiešame.

Čaje nepripravujeme z veľmi starých, niekoľkoročných zmesí. Tie zbierame v neprašnom prostredí a sušíme ich v tieni za dostatku prúdiaceho vzduchu. Semená a plody potom rozmrvíme, ostatné časti by mali byť nadrobno krájané.

Čaj na výnimočné ďalšie použitie odložíme zakrytý, po 24 hodinách už začne zapáchať. Nesladíme čaje repným cukrom, mnohé pijeme nesladené. Posilňujúce a ovocné čaje pijeme čerstvé po jedle. (ľš)