San Francisco 4. novembra (TASR)
V časopise Cell Metabolism to oznámila Cynthia Kenyonová z Kalifornskej univerzity v San Franciscu s kolegami. Zaoberali sa látkovou výmenou drobných hlíst druhu Caenorhabditis elegans. Tieto obľúbené laboratórne živočíchy sú dosť malé, aby sa procesy v ich organizme dali detailne pozorovať a súčasne dosť veľké, aby to bolo biologicky zaujímavé a malo širšiu platnosť.
Hlístam do zvyčajnej potravy, ktorú tvoria baktérie, pridali vedci trochu glukózy. S prekvapením následne zistili, že im tým skrátili zvyčajnú dĺžku života o približne 20 percent. Vedci to vysvetľujú tzv. inzulínovými signálmi, biochemickými mechanizmami, ktoré môžu blokovať pôsobenie iných molekúl, predlžujúcich život.
Práve v súvislosti s inzulínovou signalizáciou bolo preukázaných veľa podobností medzi organizmami drobných hlíst a veľkých cicavcov vrátane ľudí.
Cynthia Kenyonová s kolegami tento účinok cukru na hlísty zistila už pred niekoľkými rokmi a ju samotnú to priviedlo k prechodu na diétu, z ktorej vyradila prakticky všetky škrobovité potraviny a dezerty. Plné výsledky ale zverejnila až teraz.
"Začiatkom 90. rokov sme objavili mutácie, ktoré zdvojnásobovali normálnu dĺžku života hlíst cez vplyv na inzulínové signály. Mutácia génu daf-2 spomaľovala starnutie a predlžovala život na dvojnásobok. Dlhší život však závisel od dvoch bielkovín, tzv. FOXO prepisového faktoru DAF-16 a faktoru tepelného šoku HSF-1," povedala Cynthia Kenyonová. Práve tieto dve látky sa počas nových výskumov prejavili ako kľúčoví hráči aj pri skracovaní života hlíst, ktoré vedci kŕmili cukrom.
Glukóza nijako nevplývala na dĺžku života hlíst, ktorým boli umelo odstránené gény, produkujúce DAF-16 a HSF-1. Ak ich však mali, glukóza blokovala akékoľvek predĺženie života, vyplývajúce z kladných mutácií génu daf-2.
Všeobecný poznatok je, že hlísty trvale kŕmené glukózou postihol pokles činnosti tzv. akvaporínových kanálov, ktoré prenášajú glycerol. Ten sa podieľa na produkcii glukózy telom. Ak telo nemá dosť glukózy, vyrobí si ho pomocou glycerolu. Širšiu platnosť týchto výsledkov bude treba preveriť na myšiach a ľuďoch.
"Hoci ešte plne nechápeme mechanizmus, ktorým glukóza skracuje život hlíst, skutočnosť, že inzulín potláča dva cicavčie akvaporínové kanály na prenos glycerolu, poukazuje na možnosť, že glukóza skracuje život aj v prípade ľudí a naopak, že strava s nízkym glykemickým indexom ľudský život predlžuje," píše sa v článku v Cell Metabolism.
Cynthia Kenyonová zdôraznila nedávne výskumy, podľa ktorých nadpriemerná stredná dĺžka života niektorých ľudských populácií súvisí s istými variantmi FOXO faktorov.
Tento výskum hlíst má podľa nej dôsledky pre vývoj nových liekov na diabetes so základom v zablokovaní tvorby glukózy cez potláčanie činnosti glycerolových kanálov. Lebo ak glycerolové kanály plnia aj iné úlohy, azda by sme ich radšej mali nechať na pokoji.
To samozrejme neznamená, že by človek mal na cukor okamžite zanevrieť, veď čím by si v strese "obaľoval nervy". Iba to pripomína starú múdrosť: Všetko s mierou!
Hlavné zdroje:
Cell Metabolism zo 4. 11. 2009
Komuniké Cell Press z 3. 11. 2009.
(Spolupracovník TASR Zdeněk Urban) hy
