BRATISLAVA. Ukrajina požiadala Slovensko o ďalšiu pomoc v súvislosti s epidémiou chrípky. Ako dnes po rokovaní vlády priblížil minister zdravotníctva Richard Raši, ukrajinská strana vzniesla požiadavku na zabezpečenia vakcínami a antivirotikami Tamiflu. Prioritou je však podľa jeho slov zabezpečenie našich občanov. Šéf rezortu objasnil, že chrípková sezóna sa iba začína, a preto si chce zásoby ponechať pre Slovákov.
Slovensko poslalo 1.novembra východnému susedovi na pomoc v boji proti chrípke 200-tisíc rúšok. Ďalších približne 27 miliónov má Slovensko naďalej pripravené pre svoju potrebu. O ďalšiu pomoc požiadala v utorok veľvyslankyňa Ukrajiny na Slovensku Inna Ohnivec na stretnutí so štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva Danielom Klačkom. Veľvyslankyňa mu zároveň poďakovala za promptnú pomoc počas víkendu, keď Slovensko ako prvá prvá krajina zareagovalo na požiadavku Ukrajiny.
Štátne hmotné rezervy disponujú približne 700-tisíc baleniami Tamiflu a 1000 baleniami Tamiflu Dry Sirup. Antivirotiká sú prednostne určené pre rizikové skupiny a pre osoby, ktoré zabezpečujú chod krajiny počas pandémie. Lieky možno na požiadanie okamžite uvoľniť zo skladov. Antivirotiká i ochranné prostriedky od Správy hmotných rezerv sa nachádzajú aj na infekčných oddeleniach fakultných nemocníc, ktoré ich môžu okamžite použiť.
Východ sleduje aj únia
Európska komisia dnes informovala, že veľmi pozorne monitoruje situáciu na Ukrajine v súvislosti s epidémiou chrípky.
Hovorkyňa komisárky pre zdravie zároveň potvrdila, že sa v rámci EÚ koordinuje pomoc pre Ukrajinu v podobe logistickej podpory, či poskytnutia liekov. Viaceré členské krajiny už prisľúbili konkrétnu pomoc. Rakúsko, Slovensko a Maďarsko oznámili, že Ukrajine poskytnú respirátory, ochranné masky, rukavice a dezinfekčné prostriedky.
Ukrajinské zdravotnícke úrady zaznamenali k dnešnému dňu 478.300 prípadov chrípky a akútnych respiračných ochorení. Počet úmrtí sa zvýšil na 81. Prípadov nákazy novou chrípkou typu A(H1N1) bolo potvrdených 14, z toho tri smrteľné.
Na Slovensku je situácia pokojná
Zatiaľ čo susedná Ukrajina bojuje s chrípkovou nákazou, Slovensko zatiaľ podľa ministra zdravotníctva Richarda Rašiho epidémia nepostihla. Vírusové ochorenie výraznejšie nezasiahlo ani východ krajiny, susediaci s Ukrajinou. Pomáha tomu údajne aj nižší pohyb na hraniciach. Stav muža, ktorý leží po návšteve Ukrajiny v košickej nemocnici, sa zlepšil a v najbližších dňoch ho prepustia.
Epidémii chrípky v susednej Ukrajine podľahlo vyše 80 ľudí, nakazených je zhruba pol milióna obyvateľov. Väčšina z nich podľa Rašiho zrejme trpí na sezónnu chrípku. V krajine už zavreli školy a zrušili hromadné akcie, Kyjev požiadal o medzinárodnú pomoc; Slovensko jej už skôr poskytlo 200.000 rúšok.
"Aj v oblastiach, ktoré hraničia s Ukrajinou, aj na celom Slovensku, epidémiu chrípky nemáme," vyhlásil Raši. Na prísnejšie protiepidemiologické opatrenia vraj nie je dôvod. Minister poznamenal, že štát má v rezerve 27 miliónov ochranných rúšok.
Čakáme na vakcínu
Na očkovacie vakcíny si však Slovensko bude musieť podľa médií počkať do januára budúceho roka. Vláda zatiaľ nemá ani aktuálny pandemický plán; naopak, viaceré veľké podniky, ako napríklad U.S. Steel Košice, Slovnaft či PSA Peugeot Citroën, podľa denníka Sme vypracovali vlastné opatrenia.
Zdravotníci na východe krajiny doteraz nezaregistrovali prudký nárast chorých na sezónnu ani pandemickú chrípku A (H1N1). "Nebol zaznamenaný zvýšený počet hospitalizácií pre akékoľvek akútne respiračné ochorenia," zhodnotila situáciu hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Šramková. Príznaky sezónnej a pandemickej chrípky A (H1N1) sú podobné; chorých trápi zvýšená teplota, bolesti hlavy a suchý kašeľ. Počet potvrdených prípadov novej chrípky A (H1N1) sa podľa Šramkovej od minulého piatku zvýšil o 19 na 190; z toho 45 ľudí bolo najmä z karanténnych dôvodov hospitalizovaných. "Ani jedna osoba neudáva pobyt na Ukrajine," dodala.
Slovensko sa zavlečeniu chrípky bráni najmä sprísneným režimom na hranici. Uzavreté sú priechody pre peších a cyklistov, na hraniciach tiež slúžia lekári, ktorí by do krajiny nemali vpustiť ľudí s podozrením na chrípku. Colníci a policajti nosia rúška a gumené rukavice. Zhruba 300.000 rúšok má v prevencii pred chrípkovým ochorením pomôcť aj obyvateľom prihraničných obcí.
Pacienti s chrípkou, ktorí sa pohybujú v miestach s vysokou koncentráciou ľudí, by mali na tvári nosiť rúška. Podľa predsedníčky Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzany Krištúfkovej tým zabránia šíreniu sezónnej chrípky, pandemickej prasacej chrípky, ale aj prípadnej novej mutácii. Tá sa môže vyskytnúť v prípade, ak sa u pacienta vyskytnú obe ochorenia súčasne. Po prvých príznakoch chrípky (horúčka, bolesť hlavy, bolesť kĺbov, kašeľ, nádcha), by si mal nakazený okamžite nasadiť rúško, často si umývať ruky teplou vodou a mydlom, nesmrkať a nekašľať medzi ľuďmi a po vysmrkaní sa vreckovku zahodiť. "Najdôležitejšie však je ísť čím skôr domov. Chorý nepatrí medzi ľudí, chorý sa má doma liečiť," povedala Krištúková.
Poznáme tri typy chrípkových vírusov - A, B a C. Najnebezpečnejšie sú vírusy typu A, ktoré majú najväčšiu schopnosť mutácie. Práve tie vyvolali všetky väčšie epidémie a pandémie. Typ B vyvoláva menšie epidémie zvlášť v detských kolektívoch a chrípka spôsobená vírusom typu C býva sporadická a prejavuje sa podobne ako prechladnutie. Prirodzenými hostiteľmi vírusu A sú okrem ľudí aj zvieratá, na rozdiel od typu B a C, ktoré môžu infikovať len ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 11. júna 2009 v súvislosti s chrípkou A (H1N1) vyhlásila pandemickú fázu číslo 6, čo je najvyšší stupeň pandémie. Doteraz sa objavila v 80 percentách krajín sveta a predpokladá sa, že zasiahne štvrtinu obyvateľstva Zeme.
Najznámejším zdokumentovaným prípadom pandémie je Španielska chrípka, na ktorú ochorela na začiatku 20. storočia až celá štvrtina obyvateľstva Európy a na jej následky zomrelo 20 až 40 miliónov ľudí. Počas 20. storočia svet postihli aj ďalšie vlny chrípkovej pandémie, nemali však až také katastrofálne následky. Posledným zaznamenaným prípadom je Hongkonská chrípka z roku 1968, ktorá zapríčinila jeden až štyri milióny úmrtí. Pôvodným zdrojom infekcie boli zvieratá, najmä prasce, kačky a kone.
