KRESBA – FERO GULDAN
V posledných dňoch sa udialo niečo nebývalé. Ja som to už ani neočakával. Objavila sa čistá obloha a na nej žiarivé slnko. Skôr by som napísal Slnko. Konečne. Priznám sa, že som o jeho ozajstnej existencii už začal pochybovať. Áno, pamätám si zo škôl, že už dávni učenci trpeli za názor, že naša mamička Zem sa točí okolo Slnka, že sme členmi slnečnej sústavy, atď. Ale aj tak, kde to slnko bolo doteraz?!
Podľahol som dojmu, že mi niečo ušlo, že vo svojom každodennom pachtení sa za materiálnymi (o)statkami som prepočul, že Slnko už naveky zhaslo a múdri vedci stihli vymyslieť nejakú technickú náhradu. Jednoducho sa bude meniť deň s nocou, niekoľko hodín bude aj nejaké to svetlo, nebude stále mrznúť, ale keďže ide len o náhradu, nebude to už také dokonalé. Bude zimšie, tmavšie, hlavybolejšie, ufrfľanejšie, hlúpejšie, nudnejšie, nízkotlakovejšie a ešte neviem aké nové, ale už len strojové slnkové bytie. A na dôvažok som dostal ozajstný strach z toho, že na to, aby to náhradné Slnko ako-tak fungovalo, treba peniaze, a že keď nejaký štát si to do presne určeného termínu nepredplatil, bude mať ešte menej svetla a tepla.
A hrôza, naši to…! Nestihli! Aj poslali nejaké koruny, ale prišli neskoro! Mali na úrade všelijakej inej roboty. Napríklad mohlo to byť pred rokom a všetci úradníci, čo len existujú, museli čítať daňové priznania alebo rozmýšľať, čo by na nás ešte vymysleli! Hrôza, naše Slovensko bude mať slnka ešte menej!
Zrazu pár dní okolo Veľkej noci sa mi vidí, že som sa vo všetkom mýlil a že som len obyčajným kuvikom. Slnko svieti. Ozajstné, s lúčmi a úsmevom ako z detskej vymaľovánky. Všetko je zrazu inak. Svet je krajší, ľudia sú lepší, máme viac síl, príroda je čerstvá, deti – aj keď plačú, nemyslia to vážne, keď mi bankomat ukáže, že na konte mám nulu, ide iba o maličkú technickú závadu, ktorá sa vytvorila vplyvom špinky, čo sa do bankomatu zažrala počas zimných dní, vyparí sa slnečným teplom a tučná číslica sa objaví.
A včera som dokonca v parku na lavičkách videl naraz niekoľko nefalšovaných zamilovaných, čo sa „v plnej prevádzke“, za bieleho dňa, pred očami ostatných občanov, úprimne a ťahavo bozkávali. Pôsobili, ako by ich niekto naaranžoval.
Zvláštny fenomén to Slnko. Asi ho nenahradí nič. Aspoň dúfam.
Možno hneď po dopísaní tohto článku nadobudnem pocit, že som to zahovoril a nemal som ešte kričať hop, lebo všetko bude zase po starom! Ale dúfam, že sa nesklamem a Slnko z oblohy neodíde. LACO KERATA
