Nepostavili sme dom Robinsona ani kozmickú loď

Na Katedre experimentálnej a ekologicky viazanej tvorby na Fakulte architektúry STU v Bratislave sa ekologickým prístupom k stavaniu systematicky zaoberajú od roku 1990. „Študentov vedieme k tomu, aby budovy navrhovali s ohľadom na miestnu klímu, prostredie, susedov i širšie okolie, a rešpektovali pritom požiadavky a potreby užívateľov domov. Takto navrhnuté domy spolupracujú s prostredím a sú k nemu ohľaduplné,“ hovorí jej vedúci, Prof.Ing.arch. JULIÁN KEPPL, PhD.

Čo si možno predstaviť pod takzvanou ekologickou architektúrou?

„Je ňou v prvom rade budova, ktorá je navrhnutá priamo do konkrétneho prostredia a v maximálnej možnej miere rešpektuje jeho vlastnosti. Celý rad vynikajúcich príkladov pre takúto architektúru nájdeme hlavne v ľudovej architektúre. Existujú i vydarené súčasné realizácie a väčšinou vychádzajú z regionálneho kontextu stavania.“

Je nevyhnutnosťou vyzvihnúť osobitým dizajnom ekologický charakter stavby?

„Ekologicky motivovaný dom je ako kabát šitý na mieru. Je navrhnutý do určitého prostredia a architekt musí citlivo reagovať na konkrétne podmienky. Keďže dnes už naozaj nie je problém zabezpečiť funkčnosť objektu kdekoľvek, často sa zdá, že všetko je riešiteľné technickými prostriedkami. Každá ďalšia civilizačná vymoženosť však môže byť v masovom meradle pre prostredie nežiadúca. Čítankovým príkladom sú freóny, v istom čase hojne využívané v chladiacich a klimatizačných zariadeniach, ktoré majú značný dopad na poškodenie ozónovej vrstvy okolo Zeme.“

Neznie to príliš antiglobalisticky?

„Aj v architektúre záleží na tom, či použijeme ekologické postupy v latentej alebo demonštratívnej forme. V prvom prípade sú isté technológie a riešenia ukryté v zdanlivo klasickom dome. Niekedy ekologický charakter znamená len istý druh užívania stavby. Jeho obyvatelia napríklad triedia odpad, kompostujú biologický odpad, recyklujú vodu. V druhom prípade sú isté vonkajšie znaky zviditeľnené napríklad v podobe pristavaných skleníkov, zelených striech, veterných vrtúľ či solárnych článkov. Samozrejme, existujú aj príklady, kde je na prvý pohľad jasná ekologická motivácia. Takými sú napríklad domy zapustené do terénu, alebo bizarne riešené hlinené či drevené domy.“

Môžu sa ekologické postupy v architektúre považovať za extrémy?

„Ak hovoríme o extrémoch, ja rozlišujem dva póly: jeden nazývam ‘dom Robinsona‘, pri ktorom si človek všetko berie z prírodného prostredia a je od neho závislý. Reprezentantom tohto domu sú i niektoré typy ľudovej architektúry. Druhým pólom je ‘kozmická loď‘ – stavba, v ktorej je vytvorený umelý ekosystém a všetko potrebné k životu je zabezpečené technickými prostriedkami. Dnes sa v ekologickom stavaní pohybujeme niekde uprostred, ba možno i bližšie k tej ‘kozmickej lodi‘, hlavne ak máme ambície využívať alternatívne zdroje energie, akými sú solárna, veterná, geotermálna energia.“

Existujú nejaké spôsoby alternatívneho využitia energie aj u nás?

„Pre architektov je veľkou výzvou takzvaný pasívny spôsob využitia solárnej energie. Aktívny prístup je však zatiaľ iba výnimočný. Miestami si môžeme všimnúť slnečné kolektory na strechách budov, alebo sporadicky fungujúce veterné kolesá. Tepelné čerpadlá, ukryté vo vnútri domov, nevidíme, ale vzhľadom na ich extrémne vysokú cenu sú tiež inštalované len ojedinele. Ich širšiemu uplatneniu však nežičí 23-percentná DPH, legislatíva, ekonomická úroveň, ani energetický program štátu.“

Aké sú možnosti pasívneho využitia solárnej energie?

„V tomto prípade ide o architektonicko-stavebné riešenie, pri ktorom sa architekt usiluje čo najviac využiť vplyv slnka pre fungovanie domu. Záleží teda od osadenia objektu, tvarovania a návrhu presklených plôch, priestorového konceptu, jeho konštrukčného i materiálového riešenia. V krajinách západnej, a dokonca i severnej Európy, je takto navrhnutý takmer každý rodinný dom. U nás by sme potrebovali zrealizovať niekoľko vzorových príkladov, aby sa prelomilo tradičné chápanie výstavby rodinných domov a aby sa modernosť nespájala len s extravagantnými návrhmi pre solventných klientov.“

Súvisí ekologické riešenie obydlia aj s architektonickým experimentom?

„Nie je zvykom využívať v architektúre zvláštne experimenty. Práve ekologický prístup k stavbe isté možnosti ponúka, treba si ich však overiť. V našich ateliéroch pracujeme napríklad s prístrojom na zisťovanie oslnenia a zatienenia budovy či pozemku. Pomocou stolových veterných tunelov, tvorených systémom ventilátorov skúšame pôsobenie vetra na budovu. Samozrejme, tieto efekty možno dosiahnuť aj počítačovými programami, ale k tomu, aby sme spoznali dopad prostredia na architektonický koncept, je názornejšie vidieť model.“

Čo hovoríte na katalógové domy, vyrábané z prírodných materiálov a deklarované ako ekologické?

„Dovolím si povedať, že všetky typové domy, ktoré sa ponúkajú s prídavným menom ekologický, sú do veľkej miery len reklamným trikom na trhu. Akonáhle sa dom vyrába sériovo, o ekologickosti treba hovoriť veľmi opatrne. Typové katalógové domy sú ‘konfekcia‘ a my hovoríme o ‘kabáte šitom na mieru‘. Myslím, že dom, ktorý sa v európskom kontexte chápe ako hrad, si takúto jedinečnosť zaslúži.“

EVA ANDREJČÁKOVÁ

Zohľadniť prostredie, v ktorom žijeme, sa stáva nevyhnutnosťou. Popri tom by malo byť samozrejmé, že architektúra, ktorá nás obklopuje, nesie rukopis svojho autora a rešpetuje zároveň tvaroslovie lokality. V našich podmienkach bol tento jav viditeľný snáď v časoch, keď sa v každom kraji nosil iný kroj a každý región si vyvinul aspoň svoj malý architektonický detail. Aj keď podvedome, ale predsa, bola ľudová architektúra motivovaná ekologicky. Ako je to dnes?

Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa zdalo, že architekti neboli nútení brať do úvahy miestne klimatické podmienky ani konkrétne prostredie. Rovnaké typy budov sa mohli stavať na obratníkoch i na polárnom kruhu. Až po „ropnom šoku“ v roku 1973, ktorý otriasol istotami priemyselne vyspelých krajín, sa začali hľadať alternatívy k dovtedajšiemu nehospodárnemu, energeticky náročnému stavaniu.