h odborníkov i neodborníkov.
Médiá výdatne - a nezriedka aj negatívne, prispievajú k dotváraniu celkového obrazu, ktorý vzniká okolo tohto sezónneho ochorenia. Pár otázok, ktoré podnietili aj názory v rôznych internetových diskusiách, sme položili epidemiologičke MUDr. Jarmile Pertináčovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Čoraz častejšie sa stretávame s informáciou, že priebeh prasacej chrípky je miernejší ako priebeh bežnej sezónnej, zdá sa, že pre ľudí je však prasacia chrípka väčším strašiakom. V čom sa ich priebeh líši?
Klinický obraz bežnej sezónnej chrípky sa líši od akútnych respiračných ochorení, ktoré sú vyvolané inými nechrípkovými vírusmi. Pri akútnych respiračných ochoreniach ja nástup oveľa pomalší, teploty nedosahujú 40 ºC, ale môžu byť okolo 38,5 ºC. V popredí je nádcha, bolesť hrdla, výtok z nosa, ktorý môže byť serózny, hlienovitý, ba až hnisavý a pokašliavanie. Nepridružuje sa však vyslovená malátnosť, únava a bolesti svalov. A toto je práve pri chrípke dominujúce. Chrípka, či už sezónna alebo prasacia, sa začína náhle, odrazu. Nástup príznakov je rýchly. Pacient vie často udať aj hodinu, odkedy sa zle cíti, najčastejšie nastupuje teplota, ktorá býva vysoká, ale pri prasacej chrípke môže byť aj nízka - okolo 37,5 - 38 ºC. Dominujú výrazné celkové príznaky ako bolesti svalov, kĺbov, často sú prítomné bolesti hlavy, pacient je vyslovene unavený a malátny a vzápätí na to sa objavuje kašeľ a pocit upchatého nosa. Nádcha u dospelých nie je typickým príznakom chrípky, pričom kašeľ je u pacientov s chrípkou typický tým, že sa spája s bolesťou až pálením za hrudnou kosťou. Spočiatku je veľmi dráždivý a suchý a až neskôr dochádza k vykašliavaniu.
Ako dlho trvajú príznaky?
Nekomplikovaná chrípka trvá 7 až 10 dní a pri prasacej chrípke pozorujeme, že u pacientov vymiznú príznaky už do troch dní, a potom sa cítia lepšie. Liečba je len symptomatická, nepodávajú sa antibiotiká, len vtedy, ak by došlo k bakteriálnej komplikácii. Dôležité je, aby pacient okamžite zachoval pokoj na lôžku. Vtedy sa organizmus dokáže najlepšie vyrovnať s ochorením, či už je to prasacia alebo sezónna chrípka. Potrebný je prísun dostatočného množstva tekutín a vhodné je podávať antipyretiká. Ak by teplota neklesala ani na piaty deň, tak treba určite navštíviť lekára, môže totiž nastať bakteriálna sekundárna komplikácia.
Je známe, že antipyretiká by sa mali podávať až pri teplote od 38 - 38,5 ºC. Je teda vhodné podávať ich aj pri prasacej chrípke, i keď sú teploty nižšie?
Do 38 ºC teploty sa snažíme, aby si pacient neovplyvňoval teplotu antipyretikami, pretože je to znak obrany organizmu, ktorý sa touto cestou bráni voči votrelcom a aktivuje si imunitnú reakciu. Do hodnoty 38 °C by sme teplotu nemali aktívne znižovať. Dieťa však nesmieme nechať dlhšie vo vyšších teplotách, čiže nad 38 ºC, pretože hrozí riziko febrilných kŕčov. Samozrejme, ani dospelého určite nenecháme bez podania antipyretík pri vysokých teplotách, pretože organizmus je veľmi oslabený a najmä dehydrovaný.
Okolo prasacej chrípky je veľký rozruch, ale z tohto všetkého vlastne vychádza, že sezónna chrípka môže byť oveľa nebezpečnejšia a mať aj horší priebeh...
Ak sa pozrieme späť, poslednú chrípkovú pandémiu, ktorá bola veľmi mierna, sme mali v roku 1977. Súčasná sezónna chrípka má naozaj závažný priebeh, najmä u ľudí, ktorí majú niektoré základné ochorenie, ale aj u malých detí, u ktorých často dochádza najmä k sekundárnym komplikáciám. Sezónna chrípka prakticky len v EÚ môže ročne vyvolať smrteľné ochorenie u 40 000 až 220 000 obyvateľov. Priemer je niekde okolo 125 000 - 130 000 úmrtí ročne. Nová, čiže prasacia chrípka zatiaľ v EÚ vyvolala len 96 úmrtí. Sú to úmrtia najmä u ľudí, ktorí mali iné základné ochorenie. Ak by dostali sezónnu chrípku, mohla by im základné ochorenie takisto skomplikovať a viesť k úmrtiu. V súčasnosti je kvôli prasacej chrípke veľká panika. Treba si však uvedomiť, že liečba či už prasacej alebo sezónnej chrípky je úplne rovnaká, naopak, priebeh u prasacej je oveľa miernejší ako u sezónnej, a úmrtnosť u sezónnej chrípky je oveľa vyššia ako u prasacej.
Dá sa predpokladať, aký bude vývoj, čo bude dominovať viac - bežná sezónna chrípka alebo prasacia?
Beží chrípková sezóna bežnej chrípky a pandemický kmeň prasacej chrípky sa včlenil do populácie, takže bude bežať súbežne so sezónnou chrípkou. Ťažko povedať, v ktorom období sezónneho výskytu chrípky, či na začiatku alebo na konci, bude dominantnejší. Napríklad na južnej pologuli, kde chrípka už prebehla, boli štáty, kde bol dominantnejší prasací vírus, čo bolo lepšie, pretože má miernejšie príznaky. Boli však štáty, kde bola dominantnejšia bežná sezónna chrípka. Ťažko odhadnúť, čo bude u nás dominovať viac, a preto netreba robiť paniku a treba si uvedomiť, že prasacia chrípka má oveľa menšiu závažnosť, oveľa nižšiu úmrtnosť a zatiaľ aj nižšiu kontagiozitu - nákazlivosť, pretože sezónna sa šíri oveľa rýchlejšie ako prasacia. Aspoň zatiaľ.
Čomu pripisujete, že vznikla taká panika?
Tým, že došlo k vzniku tohto pandemického kmeňa, svet očakával pandémiu a spočiatku sa nevedelo, ako sa tento pandemický kmeň bude správať. V minulosti sme mali pandémiu Španielskej chrípky s veľmi ťažkým priebehom. Treba si však uvedomiť, že vtedy sme nepoznali pôvodcov tohto ochorenia. Veď vírusy chrípky boli objavené až v 30. rokoch minulého storočia, neboli prítomné antibiotiká a podobne, čiže keď sa objavil tento pandemický kmeň, čakali sme a boli sme pripravení na horšiu situáciu. Potom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila, že táto pandémia má naozaj miernu formu a že pandemická fáza bola vyhlásená len z toho dôvodu, že počet ochorení sa zvyšuje, pretože vírus prasacej chrípky sa rozšíril na všetky kontinenty. Tento kmeň je nutné sledovať, pretože nevieme, ako sa zachová. Vírus chrípky je unikátny tým, že má jedinečnú premenlivosť. Najmä v období sezónnej chrípky môže vyvolávať ďalšie genetické zmeny, ďalšie variácie, ktoré môžu byť jednak minimálne a vírusový kmeň sa prakticky nemusí odlišovať, alebo, naopak, môžu nastať veľké zmeny a vírusový kmeň sa môže správať agresívnejšie. Určite je veľmi dôležité virologicky sledovať, ako sa tento kmeň bude správať a čo cirkuluje v populácii. Avšak to, že vznikla panika okolo prasacej chrípky, je viac-menej umelo nafúknuté, ľudia majú strach. Je to dosť vyvolané aj médiami, keď sa veľmi nepravdivo poukazovalo na úmrtia pacientov a ešte sa ani nevedelo, na čo pacient zomrel. Napríklad jednoročné dieťa, ktoré ani nemalo prasaciu chrípku alebo 48-ročná pani, ktorá mala veľmi vážne iné ochorenia a prasacia chrípka sa u nej ani nestačila rozvinúť.
Stáva sa, že pacienti v prípade chrípkového ochorenia majú pocit, že im lekár nevenoval dostatočnú pozornosť. Môžu sa dožadovať napríklad laboratórnych vyšetrení, ak chcú mať istotu, či boli alebo neboli nakazení prasacím vírusom?
Počas sezónnej chrípky ochorie 400 000 - 800 000 obyvateľov. Teraz si predstavte, že by sme toľkým pacientom urobili odbery! A keď beží sezónna chrípka, tak sa ľudia nedožadujú, aby sme im spravili odbery. Sezónna chrípka je vyvolaná dvomi typmi vírusu A, a to H3N2 a H1N1. A ešte môže byť vyvolaná aj vírusom B. Takže sú tri možnosti. Nikto sa však nedožaduje, aby mu lekár spravil výter, či dostal H3N2 a H1N1, alebo sa nakazil vírusom B. Prosto vie, že má chrípku alebo nejaké akútne respiračné ochorenie a vyleží to. Keďže pri prasacej chrípke je liečba rovnaká ako pri sezónnej, nevidím nejaký zmysel v tom, aby si pacient nechal robiť vyšetrenie, či má bežnú chrípku H3N2 alebo H1N1, B alebo prasaciu. Ako som spomínala, vírus prasacej chrípky sa včlenil do populácie a bude vyvolávať ochorenia. Viete si predstaviť tie návaly a nároky na lekárov a najmä virológov, ktorí by mali denne získavať a spracovať vzorky všetkých tých ľudí? To nie je v ľudských silách! Dôležité je, že pri akútnom respiračnom ochorení treba ostať doma a liečiť sa, aby sme nedostali sekundárnu bakteriálnu infekciu. Netreba prepínať sily a treba ležať naozaj aspoň prvé tri dni. Je to dôležité aj z epidemiologického hľadiska, aby sa ochorenie nešírilo, a je úplne jedno, či je to chrípka prasacia alebo bežná sezónna.
V chrípkovej sezóne sa odporúča vyhýbať miestam, kde sa zhromažďuje veľa ľudí, zaujímalo by ma, či je napríklad na plavárni väčšie riziko nákazy vzhľadom na vlhké prostredie, nahrávajúce množeniu vírusov?
Ak na plaváreň budú chodiť zdraví ľudia, riziko tam nie je, vírus sa tam nemá ako dostať. Ak to niekto poruší a nebude sa vhodne správať v kolektívoch, príde kýchajúci a kašľajúci, tak môže okolie nakaziť, a nielen na plavárni. Samozrejme, sledujeme, aká je krivka chorobnosti tak akútnych respiračných, ako aj chrípkových ochorení. Máme aj tzv. týždne epidemického výskytu, keď krivka dosahuje svoj vrchol. Najčastejšie dochádza k miernemu zvýšeniu pred vianočnými prázdninami. Vianočné prázdniny to potom pretnú. Najvnímavejšia je práve školská mládež, takže akonáhle sa chorobnosť presúva do radov školskej mládeže, môžeme počítať s tým, že vzniká epidémia. Najčastejšie nás epidémia postihuje koncom januára a trvá do polovice februára. Akonáhle zistíme tieto skutkové stavy, vydávame napríklad zákaz návštev v nemocniciach, alebo vyzývame občanov, aby sa nezhromažďovali. Treba rešpektovať pokyny epidemiológov, pretože v každom regióne Slovenska môže byť iná situácia.
Napríklad aj na internete nájdeme množstvo informácií a rôznych teórií, od tých, že vírus prasacej chrípky vyvinuli priam ako biologickú zbraň až po tie, ktoré hovoria o finančných záujmoch mamutích farmaceutických koncernov, rôznia sa aj názory na samotné očkovanie...
Najprv k tým konšpiračným teóriám, ktoré tvrdia, že vírus umelo vytvorili a podobne. Treba si uvedomiť, že vírus chrípky je, ako som už spomenula, veľmi premenlivý, a to z toho dôvodu, že má zvierací aj ľudský rezervoár. Vlastne už minulosť ukázala, že vznikali pandémie. Sú to ojedinelé stavy, ale vznikali a vznikajú vtedy, keď sa vírusy zmiešajú vo vhodnom prostredí. Takým vhodným prostredím je organizmus ošípanej, pretože na trachei má receptory, na ktoré sa môžu uchytiť tak vtáčie, ako aj ľudské vírusy. Ošípaná sa tak stáva akýmsi genetickým laboratóriom, kde dochádza k výmene genetického materiálu medzi prasacím vírusom, ľudským i vtáčím a vzniká nový vírus. Ak by bol vyvinutý umelo, a to by už išlo prakticky o bioterorizmus, uvedomte si, že ak by ktokoľvek chcel použiť nejakú biologickú zbraň - v tomto prípade vírusy, tak príslušné vojsko by muselo mať účinnú ochranu. Poviete si, dobre, určite vyvinuli ochranu a majú proti tomuto vírusu vakcínu. Vírusy chrípky sú však nepredvídateľné a nevyspytateľné. Ani tí, ktorí by mali vakcínu, nemôžu vedieť, ako vírus ďalej zmutuje, najmä počas chrípkovej sezóny. Stačí, že sa nájde niekto, kto sa chorý dostane do kontaktu s ošípanou a vtákom - prenášačom, alebo môže dôjsť k ďalšej priamej mutácii. A môže sa stať, že vírus sa stane takým agresívnym, že ani tí, ktorí by ho vyvinuli, sa nebudú môcť brániť. Čiže akákoľvek takáto teória padá. Nie je to možné, sú to zákony prírody.
Od istého profesora imunológa som sa dozvedela, že vraj v Číne existujú oblasti so špecifickými podmienkami, kde sa práve tvoria nové kmene chrípkových vírusov.
Áno, práve Čína je tým povestná. Aj teraz sme čakali, že vírus príde z juhovýchodnej Ázie alebo z Číny. O pandémii chrípky môžeme hovoriť odvtedy, čo bola objavená Amerika, možno sa vyskytla aj dovtedy, ale nemáme o tom záznamy. Pandémiou označujeme epidémiu globálneho rozsahu, ktorá postihne všetky kontinenty. Takže od 16. storočia svetom prebehlo okolo 12 pandémií a skoro všetky išli z Číny. Je to dané tým, že v Číne sú oblasti, kde pohromade žijú predovšetkým ľudia, ošípané a hydina. A to je to genetické laboratórium, kde sa vždy nájde kombinácia chorého človeka, ošípanej a vtáka. Vírusy sa dostanú do tela ošípanej, kde sa vymenia genetické materiály, lebo vírus chrípky má segmentovaný genóm. Vírus, ktorý sa zo začiatku prenesie z ošípanej na človeka, sa postupne, keďže má aj ľudské vlastnosti, dokáže adaptovať tak, že sa začne prenášať aj z človeka na človeka, a vtedy dochádza k vzniku pandémie.
Zrejme tam musí byť viacero ďalších faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku nových kmeňov vírusov, veď napríklad aj u nás ľudia chovali na dedinách prasce aj hydinu a naše územie nebolo liahňou vírusov.
Ide však o to, že v Číne sú ľudia s hydinou a ošípanými vo veľmi úzkom kontakte, často žijú nonstop spoločne pod jednou strechou. A pokiaľ ide o očkovanie, treba si uvedomiť jedno. Mnohí si myslia, že ak sú mladí a zdraví a nemajú žiadne základné ochorenie, tak sa proti sezónnej chrípke nemusia očkovať, že ju prípadne zvládnu sami. Pravda je taká, že človek ju môže dostať veľmi ľahko. Dnešná mladá generácia žije v neustálom strese a nezriedka trpí nedostatkom spánku. To všetko výrazne oslabuje imunitný systém, čím sa zvyšuje riziko ochorenia chrípky. Buď u takého človeka prebehne mierne, to závisí od jeho imunitného systému, a pacient bez následkov chrípku prekoná, alebo, naopak, vystresovaný mladý človek môže mať ešte horší priebeh ako pacient s niektorým základným ochorením, pretože jeho imunitný systém už melie z posledného, nemá možnosť bojovať so samotnými vírusmi. Treba si uvedomiť, že k ochoreniu môže prispieť aj premoknutie, premrznutie - sú to provokujúce faktory, ktoré tiež oslabujú imunitu.
Napriek množstvu dostupných informácií sa nezriedka stretneme s nesprávnym názorom, že chrípka sa lieči antibiotikami.
Pri chrípke môžete liečiť iba symptómy, najdôležitejšia časť liečebnej zložky je v tom, že treba ostať ležať v posteli. Liečba trvá 7 - 10 dní, pacient je v takom prípade PN, takže stráca aj finančne. Tak si povie, že keď mu na tretí - štvrtý deň klesne teplota, pôjde do práce. Je to však veľké riziko. Treba si uvedomiť, že tieto vírusy napádajú aj respiračný riasinkový epitel horných dýchacích ciest, ktorý ničia a po infekte, ktorý prebehne na horných dýchacích cestách, je tento epitel totálne vyhladený a stáva sa vhodnou pôdou na to, aby sa tu usadili baktérie. Taký pacient o pár dní začne znova kašľať a zistí, že má bronchitídu či dokonca zápal pľúc, s ktorým bude musieť ležať oveľa dlhšie. Ak sa zaočkuje proti chrípke, tak sa vyhne týmto komplikáciám alebo chrípke vôbec. Tu však treba zdôrazniť, že toto očkovanie slúži len proti chrípke. Mladí, zdraví ľudia môžu ochorieť aj na iné akútne respiračné ochorenia vyvolané nechrípkovými vírusmi - aby teda nepoukazovali, že hoci sa nechali zaočkovať, aj napriek tomu ochoreli. Na druhej strane, samozrejme, máme aj starších ľudí, u ktorých základné ochorenie chrípkový proces zhorší, najmä ak sú to kardiovaskulárne alebo pľúcne ochorenia. Pri chrípke ich respiračný trakt napadne sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá môže viesť až k smrti pacienta. Tieto skupiny sú rizikové, ohrozené, takisto aj tehotné ženy a malé deti, pretože tie sú významnými prenášačmi najmä chrípkových ochorení a taktiež sú náchylnejšie na komplikácie.
Vakcíny sú tiež častým predmetom sporov a dohadov, opäť koluje množstvo informácií o tom, že obsahujú rôzne škodlivé až jedovaté látky - napríklad ortuť a skvalén, spájaný so syndrómom vojny v Zálive. Tieto látky môžu spôsobiť napríklad autoimunitné ochorenia a pod.
Tu si treba uvedomiť, že napríklad potraviny, ktoré konzumujete, obsahujú rôzne farbivá, ktoré sú vysoko alergizujúce - vyvolávajú rôzne alergie, astmy a podobne. Zaujímavé, že na to ľudia tak nepozerajú a často kŕmia svoje deti rôznymi sladkosťami, potom je dieťa alergické a tvrdia, že je to na podklade vakcín. Treba si uvedomiť, že vakcíny thiomersal (C9H9HgNaO2S) neobsahujú. V minulosti ho obsahovali, pretože kedysi bola vakcína balená pre 5 alebo pre 10 osôb, takže sa ihlou natiahla dávka a pichla sa jednému jedincovi, následne sa z tej istej ampuly naberala ďalšia dávka atď. Takto mohlo dôjsť ku kontaminácii vakcíny a zanesením niektorej baktérie vyvolať u pacienta absces v mieste vpichu, preto sa pridávali konzervačné látky, čo bol práve thiomersal. V súčasnosti sú však vakcíny určené len pre jedného pacienta, sú zatavené, takže konzervačné látky nie sú potrebné, nemá ako dôjsť ku kontaminácii vakcíny. Vakcíny neobsahujú škodlivé látky. Niektorí ešte poukazujú, že sa v nich nachádza hydroxid hlinitý ako nosič - je to tzv. adjuvantná látka, ktorá tam však musí byť. Ak by ju vakcína neobsahovala, tak organizmus by prakticky nevedel dobre imunologicky odpovedať. Imunologický proces je dlhodobý a je zložité vysvetľovať, ako dochádza k odpovedi na tento antigén. Treba si však uvedomiť, že hliníka je vo vakcíne veľmi málo. Keby ste celý týždeň jedli hliníkovou lyžicou, alebo zabalili kurča do alobalu, ktorý tiež obsahuje hliník, tak by ste ho dostali do organizmu oveľa viac ako napríklad v celom očkovacom kalendári dieťaťa.
Je možné, aby bol človek asymptomatickým nosičom vírusu chrípky?
Mnohé ochorenia majú asymptomatických nosičov a hovorí sa, že chrípka je vlastne vysoko manifestné ochorenie. Čiže kto ochorie, má naozaj manifestnú nákazu, má príznaky. Sú aj ľudia, ktorí môžu mať veľmi mierne príznaky a to tí, ktorí boli očkovaní a v prípade, že v populácii cirkuluje mierne odlišný kmeň, ako ten, ktorý bol vo vakcíne. Avšak úplne asymptomatických nosičov literatúra popisuje veľmi vzácne. Nestretávame sa s tým.
Ako sme už spomínali, mnohé základné ochorenia sú v kombinácii s chrípkou najmä u starších pacientov nebezpečné. Spomeňme napríklad Chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP).
Ľudia s týmto ochorením určite patria do rizikovej skupiny. CHOCHP je - ako už z názvu vyplýva, chronické ochorenie. Títo pacienti sú dispenzarizovaní u pneumológa. Je to ochorenie, ktoré môže byť dlho stabilizované, čo závisí aj od pacienta, ako počúva pokyny samotného lekára. Je to ochorenie, ktoré primárne postihuje dýchací trakt - teda pľúca, a akýkoľvek infekt, ktorý postihne dýchací trakt tohto pacienta, zhoršuje aj základné ochorenie, v tomto prípade CHOCHP. Preto je potrebné, aby sa títo pacienti vyvarovali nákaz - a to nielen chrípky, ale aj akútnych respiračných, čiže nechrípkových infektov, na ktoré, bohužiaľ, nemáme vakcíny. Tieto akútne respiračné ochorenia majú klinický obraz skoro zhodný alebo podobný s chrípkou a treba si uvedomiť, že ich vyvolá veľmi veľa vírusov. Keď si zoberiete, že len rinovírusov máme viac ako 100 subtypov, tak každý rok môžete ochorieť a vyvolávate si imunitu proti tomu sérotypu, ktorý ste prekonali. Aj následne v ten istý rok alebo na ďalší rok môžete ochorieť na iný sérotyp. Je veľmi dôležité dodržiavať základné pravidlá respiračnej hygieny. Vzduch je univerzálny, takže ťažko zabránime prenosu respiračných ochorení, ale ľudia, ktorí trpia CHOCHP by sa nemali približovať k ľuďom, ktorí kýchajú, kašľú - nemusí to byť chrípka, môže to byť parachrípka, rinoviróza a podobne - treba dodržiavať aspoň metrovú vzdialenosť, nevstupovať do osobnej zóny a pod. Treba sa aj vhodne správať -používať vreckovky aj pri kašľaní a kýchaní, nepodávať ruku, ktorou sme si zakryli ústa pri kašľaní a pod.. Veľmi dôležitou súčasťou protiepidemických opatrení je dodržiavanie hygieny, časté umývanie rúk mydlom - aspoň 20 sekúnd a opláchnuť pod tečúcou vodou. Sú to veľmi dôležité opatrenia, ktoré naozaj môžu v 50 - 70 percentách pomôcť predísť nákaze.
Kedy je vhodné používať rúška? Nie všetky typy rúšok vraj chránia, odporúčajú sa tie, ktoré majú respiračný ventil.
Ochráni aj bežné rúško - mechanicky, niektoré typy obsahujú aj tzv. hepafiltre, ktoré chránia tým, že vírusy aj ničia, najnovšie sú na trhu rúška, ktoré majú zvonka aj zvnútra aj chemickú vrstvu, takže ak ste chorý, ani vy neinfikujete okolie a nedochádza ani k spätnej reinfekcii. Ak porovnáme chorobnosť v tomto roku s minulými, zatiaľ sa pohybujeme na úrovni minulého roka, možno sa chorobnosť mierne zvyšuje. Počas niektorých rokov západné krajiny ako napríklad Španielsko alebo Portugalsko boli už v 50. kalendárnom týždni za epidemickým vrcholom, pričom k nám epidemický vrchol prišiel v treťom kalendárnom týždni, takže je veľmi ťažké odhadnúť, kedy príde k epidemickému výskytu. Zatiaľ však nie je obdobie, že by sa v populácii šíril taký agresívny vírus, aby ľudia museli chodiť s rúškami.
