Pečeň je unikátny a dôležitý orgán, vedeli to aj naši dávni predkovia. Stačí si pripomenúť osud bájneho Prometea či starovekých etruských kňazov, ktorí zo zvieracej pečene veštili budúcnosť... Pečeň má výnimočnú regeneračnú schopnosť a dlho dokáže čeliť pôsobeniu rôznych agresívnych činiteľov. Je najväčším orgánom v ľudskom tele - váži asi 1,5 kg. Okrem iného slúži ako zásobáreň mnohých látok - tukov, cukrov, vitamínov či stopových prvkov. Ak je to potrebné, napríklad pri gravidite, raste a pod., začnú sa tieto látky uvoľňovať. Pečeň však nie je len akousi „špajzou" v našom tele, ale vykonáva aj mnohé iné dôležité funkcie. Produkuje napríklad žlč, ktorá je dôležitá pri trávení tukov. Pečeň sa podieľa aj na syntéze nových chemických zlúčenín, najmä dôležitých bielkovín. Ďalšou veľmi dôležitou funkciou pečene je aj to, že zneškodňuje odpadové produkty látkovej premeny, a tiež rôzne jedovaté látky a chemikálie z vonkajšieho prostredia. Odborníci upozorňujú, že rizikové môže byť napríklad aj popíjanie rôznych čajov - trebárs na lásku, chudnutie, šťastie a podobne. Tieto bylinné čajové zmesi totiž môžu obsahovať rôzne, pre pečeň nebezpečné prírodné chemické zlúčeniny.
Alkohol patrí k najčastejším príčinám
V poslednom čase odborníci zdôrazňujú inú, veľmi dôležitú funkciu pečene. „Pečeň má výnimočné postavenie v rámci imunitného systému, ktorý rozhodujúcim spôsobom umožňuje našu existenciu," povedal gastroenterológ - hepatológ MUDr. Marian Oltman, PhD. z Gastroenterologicko-hepatologického centra THALION v Bratislave.
Pokiaľ ide o ochorenia, tak ľudia si s pečeňou spájajú najčastejšie hepatitídu, ľudovo nazývanú aj žltačka alebo cirhózu - zjazvovatenie pečene. „Najčastejšie je pečeň terčom tzv. xenobiotík - molekúl, ktoré sa voľné v prírode nevyskytujú. Sú to rôzne toxíny, lieky, éčka, dochucovadlá a prísady v potravinách, ktoré u niekoho môžu pôsobiť priam toxicky. To je najčastejšia príčina a patrí sem aj alkohol," povedal hepatológ Marian Oltman. Na druhom mieste spôsobujú poškodenia pečene vírusy - známa „abeceda hepatitídy - A, B, C, D, E.
Čo je hepatitída?
Hepatitída je zápalové ochorenie pečene, ktoré sa vyskytuje často a ťažko sa lieči. Príčiny jej vzniku sú rôzne, pričom dochádza k poškodeniu a odumieraniu pečeňových buniek. Následkom môže byť narušenie funkcie tohto orgánu. Najčastejšie stoja za vznikom hepatitídy rôzne jedy a chemikálie, najmä však alkohol. Druhou najrozšírenejšou príčinou sú vírusy. Menej časté sú napríklad prípady autoimunitných hepatitíd. Hepatitída môže byť podľa priebehu akútna alebo chronická. Ak ju spôsobujú vírusy, odlišujeme až päť foriem - A,B, C a zriedkavejšie D a E. Vírusy spôsobujúce hepatitídy sa množia v pečeňových bunkách a následne spôsobujú zápal. Sprievodným príznakom môže byť ožltnutie, preto sa hepatitídam laicky hovorí aj žltačka.
Vírusy hepatitídy A a E sa prenášajú najmä fekálno-orálnym spôsobom a vírusy hepatitídy B, C a D zasa najmä krvou a jej derivátmi, ako je sérum a plazma. K rizikovým faktorom patrí napríklad aj dialýza, poruchy zrážanlivosti krvi, promiskuita, narkománia, poranenia pri manikúre či pedikúre, piercing, tetovanie a pod. V prípade hepatitídy B sa vírus môže prenášať aj slinami, slzami, vaginálnymi výlučkami a spermatickou tekutinou, ale aj pri pôrode z matky na dieťa.
K rizikovým faktorom patrí napríklad aj manikúra či pedikúra.
Odborníci odhadujú, že hepatitídu B má až 500 miliónov ľudí na svete a hepatitídu C okolo 250 - 300 miliónov. Tieto dva vírusy spôsobujú komplikácie v podobe cirhózy a rakoviny pečene. Ročne na ne umierajú 2 - 3 milióny ľudí na svete. Napríklad v Ázii je vírus hepatitídy B najčastejšou príčinou vzniku rakoviny pečene.
Vírusová hepatitída A, E
Patrí k tzv. chorobám špinavých rúk, niekedy sa označuje aj ako hepatitída kolektívov. Vírus sa prenáša fekálno-orálnym spôsobom - cez ústa do tráviaceho traktu a krvou postihnutého do jeho vlastnej pečene, potom z tráviaceho systému do stolice, ktorou sa vylučuje. Pozor na neumyté ruky, zeleninu či ovocie, ale aj nedostatočne tepelne spracované potraviny.
Vírusová hepatitída B
Inkubačná doba je až niekoľko mesiacov. Ak má niekto B hepatitídu, môže sa nakaziť aj D hepatitídou. U 8 - 12 percent inak zdravých pacientov môže hepatitída prejsť do chronickej, je tu aj vysoké riziko vzniku cirhózy a rakoviny pečene. Prenáša sa krvou, pohlavným stykom, pri pôrode z matky na dieťa, zriedka telesnými tekutinami (sliny, moč, žlč, slzy).
Vírusová hepatitída C
Spolu s hepatitídou B patrí k najčastejším infekčným ochoreniam mladých ľudí. Do chronickej infekcie prechádza až u 80 - 85 percent prípadov. Opäť je tu prítomné vysoké riziko cirhózy, resp. rakoviny pečene. Najčastejšie sa prenáša krvou a nie je vylúčený ani prenos uštipnutím hmyzom.
Vírusová hepatitída D
Tento typ hepatitídy prebieha výlučne u pacienta, ktorý bol, alebo je postihnutý hepatitídou B.
Príznaky sa nemusia objaviť
Akútne vírusové hepatitídy majú rôzny priebeh. Niekedy chorý o svojej nákaze ani nemusí vedieť. Vtedy hovoríme o tzv. inaparentnom priebehu. Opakom je dramatický, tzv. fulminantný priebeh, ktorý sa často končí zlyhaním pečene až smrťou pacienta. Keď uplynie inkubačná doba, objavia sa príznaky. Spočiatku bývajú nešpecifické ako napríklad únava, malátnosť, nechutenstvo, prípadne mierne zvýšená teplota, chudnutie. Neskôr sa môže pridať zvýšená teplota, bolesť pod pravým rebrovým oblúkom či zväčšená pečeň. Zvýšená hladina bilirubínu môže spôsobiť ožltnutie alebo tmavé sfarbenie moču. Nezriedka sa ani pri sonografickom vyšetrení nemusia odhaliť typické príznaky, často je to však aspoň mierne zväčšená pečeň alebo slezina.
Pri chronických hepatitídach môžeme pozorovať napríklad únavnosť, bolesti svalov a kĺbov, takýto človek aj zle znáša fyzickú a psychickú záťaž. „Pre chronickú vírusovú hepatitídu je typické, že nie je ničím typická," hovorí hepatológ Marian Oltman. To je zákerná stránka tohto ochorenia a lekári ho často odhalia až v štádiu cirhózy alebo rakoviny pečene.
Dôležitá je hygiena
Liečba hepatitíd patrí, samozrejme, do rúk odborníka - infektológa, a keď je priebeh ochorenia ťažký, pacient sa nevyhne pobytu v nemocnici. Musí prísne dodržiavať hygienické pravidlá, pokoj na lôžku a diétny režim. Nesmie jesť mastné, údené a ťažko stráviteľné jedlá, nesmie piť alkohol ani fajčiť. Mal by uprednostniť ľahko stráviteľnú, dostatočne kalorickú stravu a pri príprave treba uprednostniť varenie a dusenie. Medikamentóznu liečbu určí lekár podľa štádia ochorenia a rozsahu postihnutia pečene.
Pri chronickej hepatitíde treba nielen užívať vhodné lieky, ale dbať aj na primeranú fyzickú aktivitu a dodržiavať diétny režim podobne ako pri akútnej hepatitíde. Pri liečbe sa využíva aj veľká skupina liekov, ktoré sú účinné priamo proti vírusu. Jednak podporujú obranyschopnosť organizmu, a tiež urýchľujú ničenie vírusu. Virostatiká bránia množeniu vírusov.
V rámci prevencie hepatitídy by sme sa mali vyvarovať všetkých rizikových faktorov a odborníci výrazne odporúčajú aj očkovanie. Očkovať sa možno nechať proti hepatitíde A a B. „Keď sa však človek zaočkuje proti B hepatitíde, je chránený aj proti D hepatitíde. Tento vírus je schopný sa množiť iba v prítomnosti B infekcie. Čiže očkovaniami proti hepatitíde A a B sme chránení proti trom infekciám, proti E hepatitíde očkovanie neexistuje," hovorí hepatológ Marian Oltman. Ani proti C hepatitíde zatiaľ nie je vyvinutá očkovacia látka, a tak skoro zrejme ani nebude. Je to problematické, pretože tento vírus veľmi mutuje.
„V prípade B hepatitídy došlo k výraznému poklesu nových prípadov. Mávali sme okolo 200, teraz je to maximálne 5 - 10 prípadov nových ochorení za rok," uviedol MUDr. Karol Laktiš, CSc. z Hepatologickej ambulancie Kliniky infektológie a geografickej medicíny FNsP Bratislava.
Typickou krajinou, z ktorej si môžeme doniesť A hepatitídu je napríklad Egypt.
Ľudia sem často chodia aj počas zimných mesiacov, takže rozhodne by nemali podceniť prevenciu v podobe očkovania. „V Severná Afrike, Južnej a Strednej Amerike či juhovýchodnej Ázii je hlavným problémom znížená komunálna hygiena, a tak aj výrazne zvýšené riziko nákazy. Preto je treba nechať sa očkovať. Vodu treba piť len zo stopercentne uzavretých originálnych fliaš, pozor treba dávať aj na ľad v nápojoch, šaláty a pod.," hovorí infektológ MUDr. Karol Laktiš.
Prenos žltačky sa odlišuje v závislosti od toho, či ide o deti alebo dospelých. Závisí to od socio-ekonomických, a tým aj spomínaných hygienických pomerov danej populácie. Tam, kde sa dodržiavajú štandardné hygienické normy, zvyknú sa epidémie žltačky objavovať najmä na jeseň. „V tomto období sa znova vytvárajú kolektívy, deti začnú chodiť do škôlky, do školy a veľmi často je to koniec inkubačnej doby napríklad A hepatitídy, ktorú si doniesli trebárs z Egypta. Infekcia cyklicky postihuje celú populáciu a v určitých časoch sa objavujú vždy väčšie epidémie A hepatitídy," vysvetľuje hepatológ Marian Oltman.
Inkubačná doba hepatitídy môže byť rôzne dlhá, závisí od toho, ako dlho sa imunitný systém a pečeň dokážu proti napadnutiu vírusom brániť. Príznaky hepatitídy sa objavia až po zlyhaní tzv. kompenzačných mechanizmov.
