Berlín 16. apríla (TASR) - Pri pohľade na ľudí čakajúcich pri pokladni v supermarkete stŕpne Thomas Bender od hlavy po päty. "Pozri, ako vyzerá," v myšlienkach počuje komentár na svoju adresu. Pocíti, že strach mu začína zaplavovať celé vnútro, srdce bije čoraz rýchlejšie, začne sa triasť a utečie zo supermarketu.
Tridsaťjedenročný Bender, povolaním pokrývač striech, z nemeckého Mudersbachu trpí sociofóbiou. Tento abnormálny strach, ktorý môžu vyvolávať aj zvieratá, krv, telesné orgány, výška, otvorené priestranstvo a uzavretý priestor, je v súčasnosti rozšírený. Trpí ním približne desať percent všetkých obyvateľov, no existuje až 70-percentná šanca na úspešné vyliečenie.
"Strach je pocit, ktorý nám pomáha prežiť," tvrdí Gernot Lange, psychiater z Kliniky psychosomatickej medicíny v meste Bad Bramstedt. Ak však trvá dlhší čas, stáva sa patologickým javom, paralyzuje postihnutých a výrazne obmedzuje kvalitu ich života.
Thomas Bender tiež nebol schopný v čase vrcholného štádia choroby vyjsť dva mesiace z domu. Ako sám hovorí, bál sa od rána do večera. Nebol dokonca schopný vykonávať svoje povolanie, v dôsledku čoho sa z neho stal nezamestnaný.
Ak sa fóbia nelieči, postihnutý sa bude báť aj situácie, ktorá mu bude obávanú vec alebo situáciu pripomínať. Napríklad žena, ktorá sa pôvodne bála len živých hadov, sa postupne začne báť aj ucha na taške vyrobeného z hadej kože.
Napokon v nej bude vyvolávať obavy aj šnúra od vysávača. Fóbie však nie vždy vyvolávajú situácie alebo objekty. Spúšťacím mechanizmom pre vznik extrémneho strachu môže byť aj duševný stres.
Ľudia, ktorí si na sebe všimnú príznaky chorobného strachu, by malí najprv zájsť k svojmu lekárovi alebo k internistovi, aby sa vylúčili telesné príčiny, pretože niektoré choroby, ako napríklad cukrovka, tiež vyvolávajú strach.
Niektoré fóbie vznikajú už v detstve alebo v pubertálnom veku. Okrem genetických príčin sa na vzniku fóbie podieľa aj spôsob, ako sa k riešeniu strachu pristupuje v rodine. Thomas Bender musí hľadať korene svojej choroby v detstve. Tvrdí, že keď bol malý, deti sa mu vysmievali kvôli jeho vzhľadu, v dôsledku čoho sa z neho stal samotár. Okrem rodiny nemal žiadnych priateľov a známych.
Dnes už je tento beznádejný odľud schopný viesť plnohodnotný život. Počas trojmesačnej hospitalizácie sa naučil nadväzovať kontakty s ľuďmi, trvať na svojich právach a čeliť trápnym situáciám. Tak napríklad jedno cvičenie spočívalo v tom, že v reštaurácii plnej školákoch musel pustiť na zem podnos s jedlom. "Po jedle som odkráčal so vztýčenou hlavou," pochválil sa Bender.
Postihnutí, ktorí podstupujú behaviorálnu psychoterapiu zavčasu a vystavujú sa obávaným situáciám, sú schopní dosiahnuť zlepšenie svojho stavu už po 30 hodinách. V mnohých prípadoch pomáha i užívanie liekov odbúravajúcich strach.
Šanca na úspešné vyliečenie je až 70-percentná, no fóbie sa nevyliečia jednorazovo a navždy. Lekári preto odporúčajú po dvoch rokoch terapiu znovu zopakovať.
K stabilizácii stavu napomáhajú aj relaxačné cvičenia a športovanie. Na trvalú elimináciu strachu je potrebné, aby postihnutí aktívne pracovali na konkrétnych problémoch, ako sú napríklad problémy s peniazmi alebo ťažkosti v medziľudských vzťahoch. "Ľudia sa musia naučiť, že strach nie je nepriateľ, ale že nás chráni pred niečím horším," tvrdí doktor Lange.
Thomas Bender sa po 14 mesiacoch terapie stal poradcom členov svojpomocnej skupiny, ktorú založil v susednom Siegene. Pomáha tiež užívateľom internetu zháňať informácie o sociofóbii prostredníctvom internetovej stránky www.aengstier.de.
Stresové situácie však pre neho stále existujú. K jednej z nich situácií patrí návšteva krytej plavárne. Ako sám tvrdí, pravdepodobne ešte nejaký čas potrvá, kým sa odváži skočiť do vody v prítomnosti ostatných. Dokáže však už vstúpiť do budovy plnej ľudí. Keď vojde dnu, cíti, že ho zachvacuje panika. V tej chvíli jednoducho len zostane stáť a nepríjemné pocity o chvíľu zmiznú.
3 gs dem
