SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Kostol môže byť divadelnou arénou. Architekti sa dnes usilujú čo najviac vtiahnuť zhromaždenie ľudí do diania počas omše. Preto sa kostol mení z typu lode na typ arény

Veľkosť kostola podmieňuje počet ľudí, ktorí sa v ňom zhromažďujú. Každé obdobie v architektúre inak poníma výraz kostola, ktorý sa potom prejavuje rôznym objemom.


Rímsko-katolícky kostol v Liptovských Sliačoch architekta Petra Abonyiho bol vysvätený v roku 2001. Po handrkovaní sa kompetentných darovala pozemok miestna babička. FOTO - ARCHÍV




Rímsko-katolícky kostol v Bratislave - Vrakuni. Novostavba farského kostola a rekonštrukcia pôvodnej kaplnky z r. 1879. Autori - M. Bogár, Ľ. Králik, Ľ. Urban a M. Kvasnica (1993).




Jedným z prvých kostolov, postavených po roku 1989, bol Rímsko-katolícky kostol saleziánov v Bratislave na Miletičovej ulici autorov Ady-Marie a Mariána Weberových.

Skryť Vypnúť reklamu



Atmosféru v kostole dotvárajú ľudia. Tento sakrálny priestor kostola v Bratislave – Vrakuni svojou veľkosťou umožňuje prítomnosť 350 účastníkov bohoslužby. FOTO – ARCHÍV BKU



Veľkosť kostola podmieňuje počet ľudí, ktorí sa v ňom zhromažďujú. Každé obdobie v architektúre inak poníma výraz kostola, ktorý sa potom prejavuje rôznym objemom.

Je rozdiel v pôsobení románskych bazilík a gotických katedrál, aj keď – trochu hrubo povedané – kapacitne vyhovujú pre rovnaký počet veriacich. O tom, čo znamená kostol nielen ako architektonické dielo, sme sa rozprávali s Ľudovítom Urbanom, Michalom Bogárom a Ľubomírom Králikom z Ateliéru architektúry a designu BKU.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako je to s objednávkou na stavbu kostola?

„V priebehu posledných rokov sme sa viackrát stretli so situáciou, keď správca farnosti vstúpil do spolupráce s miestnym úradom mestskej časti. Takáto spolupráca sa dotýkala najmä spoločnej prípravy na architektonickú súťaž, respektíve pokračovala aj v združení investícií pri výstavbe kostola. Jednoduchším riešením z dlhodobého hľadiska sa ukazuje tendencia, aby konečným užívateľom a správcom kostola bol iba jeden subjekt – cirkev.“

Ako sa posudzuje kvalita projektu kostola?

„Najlepším spôsobom je architektonická súťaž – výber konceptu, štúdie na základe oslovenia okruhu architektov. Ideálna je anonymná architektonická súťaž. Ak je porota, ktorá vyberá víťazný návrh, fundovaná a nezávislá, vidno to na výsledku. Skutočnosť je však ďaleko od týchto podmienok – takmer žiadne anonymné súťaže, a ak, tak len vyzvané. Porota má od fundovanosti často ďaleko, a niekedy, bohužiaľ – a tu je to slovo úplne na mieste, aj od nezávislosti.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pred rokom 1989 sa kostoly u nás stavali minimálne, po ňom ich vzniklo vyše dvesto. Je to veľa alebo málo?

„Aj keď vzniklo niekoľko výborných stavieb, kvantita vo všeobecnosti prevalcovala kvalitu. Kostoly boli vždy vzorom dobrého vkusu, kultivovanosti aj kultúrnej osvety. Spolu s kaštieľmi a mestskými palácmi boli vzormi, ktoré priťahovali a pozitívne nabádali k napodobňovaniu. Tak sa aj na obyčajnom sedliackom dome objavovali prvky, ktoré boli prevzaté z týchto stavieb. Teraz došlo k inverzii – ľudia naopak vnášajú zo svojich panelákových bytov a televíznych usadlostí do kostolov nekultúru, ktorá tu vznikla vyše päťdesiatročnou masážou. O to viac však poteší kostol, ktorý vznikol na úplne inom princípe, cítiť na ňom ducha autora a je výpoveďou, v ktorej sa spája tradícia náplne s použitím prostriedkov dnešnej doby.“

Aké sú sučasné tendencie riešenia sakrálneho priestoru?

„Od druhého vatikánskeho koncilu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia je snaha čo najviac priblížiť obec – zhromaždenie ľudí do diania počas omše, tak, ako je to už dávnejšie známe z evanjelických kostolov. Preto sa pôvodne pozdĺžny charakter lodí kostolov premieňa na typ arény, čo je skôr divadelný, ale výstižný výraz. Tu je farár obklopený svojimi ovečkami z troch strán a všetci sú si blízko. To je základná myšlienka všetkých cirkví.“

Architektúra nových kostolov býva verejnosťou nepochopená. Prečo?

„Verejnosť má vždy tendenciu ku konzervativizmu. Treba dlhý čas na to, aby si zvykla na čosi nové. Nová zvučka večerných správ sa takmer vždy javí ako horšia, potom si na ňu zvykneme, až kým ju nevystrieda nasledujúca.

Problém je možno v tom, aby si verejnosť nezvykla na súčasný stav v tvorbe väčšiny nových kostolov, aby si ho neosvojila a nezačala ho považovať za vzor.“

Akú úlohu hrá otázka osobného vkusu architekta?

„Architektúra je ako všetky druhy umenia subjektívnou záležitosťou a je ovplyvnená technickou úrovňou, finančnými možnosťami a úrovňou vzťahov. Ak má maliar svoje modré obdobie, je to vyslovene na ňom. Ak však klient nechce modrý dom a architekt ho nedokáže preargumentovať, tak s veľkou pravdepodobnosťou bude dom nakoniec signálne fialový tak, ako ho chce. Toto všetko súvisí s celkovou úrovňou, mierou kultivovanosti spoločnosti. V kultivovanom prostredí by sa signálna fialová sama diskvalifikovala.“

Do akej miery architekt rešpektuje klasickú skladbu sakrálneho priestoru a nakoľko ju môže porušiť?

„Tvorba koncepcie domu a priestoru je výsostne tvorivá činnosť. Ak má vzniknúť niečo hodnotné, treba dať do diela čosi viac, ako je zaužívaná klasická schéma. Tak postavil Plečnik v medzivojnovej Prahe kostol s vežou, kde sa po rampe s veľkými presklenými plochami vystupuje ku zvonom.“

Čo podľa vás vníma návštevník kostola najintenzívnejšie?

„Pre pocit návštevníka sú dôležité priame signály, ktoré vníma vizuálne, ale aj podprahové vnemy. Je pekné blúdiť očami po miestach, ktoré zaujmú a upútajú, avšak celková harmónia priestoru - jeho veľkosť, súlad, akustika - vytvára pohodu, ktorú človek vníma podvedome. Tá je nesmierne dôležitá.“

Môže architekt vytvoriť v kostole atmosféru?

„Správna atmosféra je dielom všetkých zúčastnených a je základom pre to, aby architektúra bola vnímaná pozitívne. Ak sa to nepodarí, dom je iba technickým dielom, ktoré vie uspokojiť len základné potreby človeka - nie je mu tu zima, neprší a nefúka na neho. Veď už v jaskyniach si ľudia maľovali obrázky na steny.“

Musí byť architekt kostola veriaci?

„Áno, musí veriť v silu svojho konceptu a jeho realizácie. Je však jedno, či realizuje synagógu, katolícky, ortodoxný, evanjelický kostol alebo mešitu.“

Aké skúsenosti k projektovaniu kostola architekt potrebuje?

„Architektúra ako tvorivá činnosť sa musí vysporiadať aj s utilitárnymi požiadavkami, ktoré majú jednotlivé druhy domov spĺňať. Primárna úloha kostola je duchovná. Niekedy však priveľa možností v tvorivej činnosti paradoxne zväzuje ruky. Keď architektovi povedia - ukáž sa, sprav čosi výnimočné, je to čosi také ako vytvoriť festivalovú pesničku, ktorá by sa mala presadiť aj v hitparáde. Máloktorej sa to podarí. Možno Waterloo.“

Je pre architekta projektovanie kostola niečím výnimočnejším ako projekt inej budovy?

„Tvorba kostola sa neodlišuje od vytvárania koncepcie akéhokoľvek iného domu. V hlave sa môže zrodiť vynikajúca koncepcia na záhradný domček, ale aj zlý kostol, a naopak. V štádiu realizácie je však skúsenosť veľmi potrebná Jej nedostatok sa dá na začiatku praxe kompenzovať nadmernou usilovnosťou prvolezca.“

EVA ANDREJČÁKOVÁ

Kostol vzniká spravidla na objednávku fary, cirkevnej obce. Svoju úlohu pri tom zohrá aj kňaz. Môže vstupovať do projektu a vysloviť svoje požiadavky, samozrejme, s vedomím, že jeho poslanie vo farnosti je časovo obmedzené. Nemenej dôležitá je skupina iniciatívnych ľudí z veriacej obce. Často sú to oni, ktorí presvedčia kňaza o potrebe miestneho kostola. Okrem nich na projekte spolupracujú stavebníci, architekti, projektanti. O stavbe kostola a jeho podobe sa rozhoduje na úrovni biskupstva. V rámci každej diecézy funguje liturgická komisia. Jej zástupcovia sa vyjadrujú k architektonickému návrhu kostola a konečný ortieľ vyhlasuje diecézny biskup.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 249
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 463
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 285
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 226
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 934
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 873
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 149
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 865
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 660
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 552
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rázcestie v obci Martinová.

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

22. jan

O klíme si kladieme falošné otázky.

22. jan
Policajti blokujú demonštrantov počas protestu proti väzneniu ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného v Jekaterinburgu.

Rusi demonštrovali proti Putinovmu režimu.

6 h
Nemocnice v Londýne sú pod tlakom.

Nový kmeň môže byť smrteľnejší.

10 h