Kostol môže byť divadelnou arénou. Architekti sa dnes usilujú čo najviac vtiahnuť zhromaždenie ľudí do diania počas omše. Preto sa kostol mení z typu lode na typ arény

Veľkosť kostola podmieňuje počet ľudí, ktorí sa v ňom zhromažďujú. Každé obdobie v architektúre inak poníma výraz kostola, ktorý sa potom prejavuje rôznym objemom.


Rímsko-katolícky kostol v Liptovských Sliačoch architekta Petra Abonyiho bol vysvätený v roku 2001. Po handrkovaní sa kompetentných darovala pozemok miestna babička. FOTO - ARCHÍV




Rímsko-katolícky kostol v Bratislave - Vrakuni. Novostavba farského kostola a rekonštrukcia pôvodnej kaplnky z r. 1879. Autori - M. Bogár, Ľ. Králik, Ľ. Urban a M. Kvasnica (1993).




Jedným z prvých kostolov, postavených po roku 1989, bol Rímsko-katolícky kostol saleziánov v Bratislave na Miletičovej ulici autorov Ady-Marie a Mariána Weberových.

Článok pokračuje pod video reklamou



Atmosféru v kostole dotvárajú ľudia. Tento sakrálny priestor kostola v Bratislave – Vrakuni svojou veľkosťou umožňuje prítomnosť 350 účastníkov bohoslužby. FOTO – ARCHÍV BKU



Veľkosť kostola podmieňuje počet ľudí, ktorí sa v ňom zhromažďujú. Každé obdobie v architektúre inak poníma výraz kostola, ktorý sa potom prejavuje rôznym objemom.

Je rozdiel v pôsobení románskych bazilík a gotických katedrál, aj keď – trochu hrubo povedané – kapacitne vyhovujú pre rovnaký počet veriacich. O tom, čo znamená kostol nielen ako architektonické dielo, sme sa rozprávali s Ľudovítom Urbanom, Michalom Bogárom a Ľubomírom Králikom z Ateliéru architektúry a designu BKU.

Ako je to s objednávkou na stavbu kostola?

„V priebehu posledných rokov sme sa viackrát stretli so situáciou, keď správca farnosti vstúpil do spolupráce s miestnym úradom mestskej časti. Takáto spolupráca sa dotýkala najmä spoločnej prípravy na architektonickú súťaž, respektíve pokračovala aj v združení investícií pri výstavbe kostola. Jednoduchším riešením z dlhodobého hľadiska sa ukazuje tendencia, aby konečným užívateľom a správcom kostola bol iba jeden subjekt – cirkev.“

Ako sa posudzuje kvalita projektu kostola?

„Najlepším spôsobom je architektonická súťaž – výber konceptu, štúdie na základe oslovenia okruhu architektov. Ideálna je anonymná architektonická súťaž. Ak je porota, ktorá vyberá víťazný návrh, fundovaná a nezávislá, vidno to na výsledku. Skutočnosť je však ďaleko od týchto podmienok – takmer žiadne anonymné súťaže, a ak, tak len vyzvané. Porota má od fundovanosti často ďaleko, a niekedy, bohužiaľ – a tu je to slovo úplne na mieste, aj od nezávislosti.“

Pred rokom 1989 sa kostoly u nás stavali minimálne, po ňom ich vzniklo vyše dvesto. Je to veľa alebo málo?

„Aj keď vzniklo niekoľko výborných stavieb, kvantita vo všeobecnosti prevalcovala kvalitu. Kostoly boli vždy vzorom dobrého vkusu, kultivovanosti aj kultúrnej osvety. Spolu s kaštieľmi a mestskými palácmi boli vzormi, ktoré priťahovali a pozitívne nabádali k napodobňovaniu. Tak sa aj na obyčajnom sedliackom dome objavovali prvky, ktoré boli prevzaté z týchto stavieb. Teraz došlo k inverzii – ľudia naopak vnášajú zo svojich panelákových bytov a televíznych usadlostí do kostolov nekultúru, ktorá tu vznikla vyše päťdesiatročnou masážou. O to viac však poteší kostol, ktorý vznikol na úplne inom princípe, cítiť na ňom ducha autora a je výpoveďou, v ktorej sa spája tradícia náplne s použitím prostriedkov dnešnej doby.“

Aké sú sučasné tendencie riešenia sakrálneho priestoru?

„Od druhého vatikánskeho koncilu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia je snaha čo najviac priblížiť obec – zhromaždenie ľudí do diania počas omše, tak, ako je to už dávnejšie známe z evanjelických kostolov. Preto sa pôvodne pozdĺžny charakter lodí kostolov premieňa na typ arény, čo je skôr divadelný, ale výstižný výraz. Tu je farár obklopený svojimi ovečkami z troch strán a všetci sú si blízko. To je základná myšlienka všetkých cirkví.“

Architektúra nových kostolov býva verejnosťou nepochopená. Prečo?

„Verejnosť má vždy tendenciu ku konzervativizmu. Treba dlhý čas na to, aby si zvykla na čosi nové. Nová zvučka večerných správ sa takmer vždy javí ako horšia, potom si na ňu zvykneme, až kým ju nevystrieda nasledujúca.

Problém je možno v tom, aby si verejnosť nezvykla na súčasný stav v tvorbe väčšiny nových kostolov, aby si ho neosvojila a nezačala ho považovať za vzor.“

Akú úlohu hrá otázka osobného vkusu architekta?

„Architektúra je ako všetky druhy umenia subjektívnou záležitosťou a je ovplyvnená technickou úrovňou, finančnými možnosťami a úrovňou vzťahov. Ak má maliar svoje modré obdobie, je to vyslovene na ňom. Ak však klient nechce modrý dom a architekt ho nedokáže preargumentovať, tak s veľkou pravdepodobnosťou bude dom nakoniec signálne fialový tak, ako ho chce. Toto všetko súvisí s celkovou úrovňou, mierou kultivovanosti spoločnosti. V kultivovanom prostredí by sa signálna fialová sama diskvalifikovala.“

Do akej miery architekt rešpektuje klasickú skladbu sakrálneho priestoru a nakoľko ju môže porušiť?

„Tvorba koncepcie domu a priestoru je výsostne tvorivá činnosť. Ak má vzniknúť niečo hodnotné, treba dať do diela čosi viac, ako je zaužívaná klasická schéma. Tak postavil Plečnik v medzivojnovej Prahe kostol s vežou, kde sa po rampe s veľkými presklenými plochami vystupuje ku zvonom.“

Čo podľa vás vníma návštevník kostola najintenzívnejšie?

„Pre pocit návštevníka sú dôležité priame signály, ktoré vníma vizuálne, ale aj podprahové vnemy. Je pekné blúdiť očami po miestach, ktoré zaujmú a upútajú, avšak celková harmónia priestoru - jeho veľkosť, súlad, akustika - vytvára pohodu, ktorú človek vníma podvedome. Tá je nesmierne dôležitá.“

Môže architekt vytvoriť v kostole atmosféru?

„Správna atmosféra je dielom všetkých zúčastnených a je základom pre to, aby architektúra bola vnímaná pozitívne. Ak sa to nepodarí, dom je iba technickým dielom, ktoré vie uspokojiť len základné potreby človeka - nie je mu tu zima, neprší a nefúka na neho. Veď už v jaskyniach si ľudia maľovali obrázky na steny.“

Musí byť architekt kostola veriaci?

„Áno, musí veriť v silu svojho konceptu a jeho realizácie. Je však jedno, či realizuje synagógu, katolícky, ortodoxný, evanjelický kostol alebo mešitu.“

Aké skúsenosti k projektovaniu kostola architekt potrebuje?

„Architektúra ako tvorivá činnosť sa musí vysporiadať aj s utilitárnymi požiadavkami, ktoré majú jednotlivé druhy domov spĺňať. Primárna úloha kostola je duchovná. Niekedy však priveľa možností v tvorivej činnosti paradoxne zväzuje ruky. Keď architektovi povedia - ukáž sa, sprav čosi výnimočné, je to čosi také ako vytvoriť festivalovú pesničku, ktorá by sa mala presadiť aj v hitparáde. Máloktorej sa to podarí. Možno Waterloo.“

Je pre architekta projektovanie kostola niečím výnimočnejším ako projekt inej budovy?

„Tvorba kostola sa neodlišuje od vytvárania koncepcie akéhokoľvek iného domu. V hlave sa môže zrodiť vynikajúca koncepcia na záhradný domček, ale aj zlý kostol, a naopak. V štádiu realizácie je však skúsenosť veľmi potrebná Jej nedostatok sa dá na začiatku praxe kompenzovať nadmernou usilovnosťou prvolezca.“

EVA ANDREJČÁKOVÁ

Kostol vzniká spravidla na objednávku fary, cirkevnej obce. Svoju úlohu pri tom zohrá aj kňaz. Môže vstupovať do projektu a vysloviť svoje požiadavky, samozrejme, s vedomím, že jeho poslanie vo farnosti je časovo obmedzené. Nemenej dôležitá je skupina iniciatívnych ľudí z veriacej obce. Často sú to oni, ktorí presvedčia kňaza o potrebe miestneho kostola. Okrem nich na projekte spolupracujú stavebníci, architekti, projektanti. O stavbe kostola a jeho podobe sa rozhoduje na úrovni biskupstva. V rámci každej diecézy funguje liturgická komisia. Jej zástupcovia sa vyjadrujú k architektonickému návrhu kostola a konečný ortieľ vyhlasuje diecézny biskup.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  3. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  6. Talent - vzdelanie - úspech
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  8. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  10. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 008
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 17 836
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 9 043
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 7 978
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 6 199
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 951
  7. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 503
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 075
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 554
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 134

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Nebuď buzerant, zmláť manželku (píše Michal Havran)

Vy to viete, vy muži z Tvrdošína, čo pochodujete a zneužívate vieru, aby ste ľudí vydesili.

KOMENTÁRE

Kto vlastne môže podpísať Istanbulský dohovor

Súlad dojednaných medzinárodných zmlúv s ústavou posudzuje Ústavný súd.

Neprehliadnite tiež

Mieša hrušky s jablkami. Prečo BMI nemusí odhaliť nadváhu

Rozloženie nabytočného tuku je dôležitejšie ako BMI.

Ako zastaviť tečúci nos. Recepty, ktoré podporuje veda

Štyri osvedčené spôsoby, ako sa čo najrýchlejšie zbaviť nádchy.

Špinavé hneď po umytí. Sušenie rúk nemusí byť hygienické

Sušič môže na ruky naniesť kolónie baktérií.