BRATISLAVA. Do platnosti totiž vstúpi vyhláška, ktorá upravuje tvorbu zoznamov poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti.
Tá okrem iného stanovuje, že poistenec nemôže byť súčasne zaradený na viacerých "čakačkách", ak ide o tú istú plánovanú zdravotnú starostlivosť. V záujme skrátenia lehoty mu však poisťovňa môže navrhnúť jej poskytnutie u iného poskytovateľa.
Pri zmene zdravotnej poisťovne sa podľa vyhlášky poistenec zaradí na koniec zoznamu. Tohtoročné spájanie dvoch štátnych a dvoch súkromných poisťovní však podľa ich predstaviteľov na čakacie listiny nebude mať žiadny vplyv.
Vyhláška taktiež stanovuje, že poisťovňa bude povinná uverejňovať pravidlá vedenia čakacích listín. Pravidelne by ich pritom mala aj aktualizovať. Taktiež určuje, že by poisťovne mali viesť "čakačky" osobitne pre každého poskytovateľa podľa súpisu vybraných chorôb a vykonávať aj administratívnu kontrolu údajov v návrhu poskytovateľa na zaradenie poistenca do zoznamu. Ten by tak mal urobiť v prípade, ak by poistenec čakal na poskytnutie starostlivosti dlhšie ako tri mesiace. Po overení údajov by mala poisťovňa poistenca zaradiť do zoznamu najneskôr do desiatich pracovných dní. Vyhláška upravuje aj možnosti, kedy je poisťovňa oprávnená poistenca z "čakačky" vyradiť.
Aj napriek tomu, že odborná verejnosť samotnú existenciu vyhlášky uvítala, mala voči nej aj námietky. Zdravotnícky think-tank Health Policy Institute jej napríklad vyčítal, že definuje iba tri okruhy zdravotníckych výkonov, pre ktoré sa bude tvoriť poradovník plánovanej zdravotnej starostlivosti. Tými sú implantácia kĺbov, šošoviek a zákroky v oblasti srdca. "V slovenskom zdravotníctve však pacienti čakajú aj na iné typy zákrokov. Rovnako sa čakanie týka niektorých diagnostických výkonov a výkonov v ambulantnej starostlivosti," poukázal inštitút a dodal, že návrh preto chápe ako prvý krok ku komplexnejšej regulácii čakacích zoznamov s rozšírením okruhu indikácií.
