BRATISLAVA. Zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa dali zaočkovať proti prasacej chrípke, je minimum. Vyplýva to z prieskumu SME medzi fakultnými nemocnicami. Nízky počet vraj súvisí najmä s vianočným dovolenkovým obdobím.
„Očkujeme od 18. decembra a doteraz máme spolu zaočkovaných deväť ľudí,“ hovorí Lýdia Dikanová zo žilinskej fakultnej nemocnice. Možnosť dať sa zaočkovať však má až 1151 zdravotníkov.
Veľmi nízke percentá zaočkovaných hlásia aj ostatné fakultné nemocnice. V prešovskej sa podľa hovorkyne Drahoslavy Skopárovej dalo doteraz zaočkovať len 42 zdravotníkov, čo je len niečo vyše dvoch percent. Na hranici troch percent sa počet vakcinácií pohybuje aj v Košiciach a Trnave.
Úrad verejného zdravotníctva, ktorý očkovanie na Slovensku zastrešuje, nemá prehľad o tom, koľko zdravotníkov zatiaľ podstúpilo vakcináciu. Šéf úradu a hlavný hygienik Ivan Rovný sa do uzávierky nevyjadril ani k nízkemu počtu zaočkovaných zdravotníckych pracovníkov.
Šanca do konca januára
Zdravotníci sa veľmi neočkujú
Fakultné nemocnice
Bratislava - 15 až 20 % lekárov
Trnava - približne 3 % lekárov
Trenčín - približne 12 % lekárov
Žilina - 0,78 % lekárov
Martin - asi 10 % (odhad) lekárov
Prešov - 2,42 % lekárov
Košice - približne 3 % lekárov
Nové Zámky - veľmi malé percento lekárov (odhad riaditeľa)
Nitra – neodpovedala
Banská Bystrica – neodpovedala
Vakcínami z prvej 50-tisícovej várky sa budú môcť zdravotníci očkovať ešte celý január. Práve na jeho začiatku očakávajú epidemiológovia opätovný nárast chrípky.
„Dalo sa ich zaočkovať menej, ako sme čakali,“ hovorí Ján Ušák, námestník riaditeľa trnavskej fakultnej nemocnice. Na začiatku očkovania zdravotníkov v druhej polovici decembra odhadoval až 50percentnú vakcináciu zdravotníckych pracovníkov. Podobne tipovala aj Rút Geržová, hovorkyňa bratislavskej fakultnej nemocnice.
V nej sa zatiaľ dalo zaočkovať 15 až 20 percent. V porovnaní s inými fakultnými nemocnicami je to doteraz najviac.
Dovolenky a choroba
Za nízkym počtom očkovaných vidí väčšina fakultných nemocníc najmä dovolenkové obdobie. Tento argument však spochybňuje štatistika žilinskej fakultnej nemocnice. Podľa nej z doteraz oslovených 363 zdravotníkov odmietlo očkovanie až 354, poznamenáva Dikanová. Čiže zaočkovať sa dalo len „slabých“ dva a pol percenta.
Riaditeľka žilinskej fakultnej nemocnice Daniela Bekeová uvádza ako jeden z najčastejších argumentov proti vakcinácii zo strany zdravotníkov, že sú už očkovaní proti bežnej chrípke. Zaočkovanosť proti nej sa však podľa ministra zdravotníctva Richarda Rašiho pohybuje len na úrovni okolo 12 percent.
Ušák vidí za nízkym počtom zaočkovaných zdravotníckych pracovníkov aj to, že mnohí z nich boli v predvianočnom období chorí, a preto nemohli podstúpiť vakcináciu. Za neochotou lekárov dať sa očkovať je zrejme aj nedôvera proti novej vakcíne.
„Ešte nie je odskúšaná a nikto nechce byť pokusným králikom,“ uviedla na začiatku decembra v miniprieskume denníka SME praktická lekárka Zuzana Hrubá z Michaloviec.
Chrípku čaká vzostup
Po predvianočnom a vianočnom útlme možno podľa Michaely Judinyovej z Úradu verejného zdravotníctva „s príchodom nového roka a s nástupom detí do škôl“ očakávať nárast chorobnosti na chrípku.
Na pozore by sa mali mať najmä tehotné ženy a chronicky chorí pacienti. Tí by mali byť očkovaní vakcínami, ktoré ostanú po zdravotníkoch, a novými zásobami. Kedy presne prídu, zatiaľ nie je známe. Milión〜 objednaných kusov by malo prísť do februára.
