Tukové vankúše či „pneumatiky" determinujú naše bytie v čoraz výraznejšej miere. Obezita sa stala strašiakom nielen kvôli väčším konfekčným číslam a nie príliš foremným tvarom, ale v prvom rade kvôli závažným zdravotným komplikáciám.
Z obezity sa stalo závažné civilizačné ochorenie, ktoré v čoraz väčšej miere ohrozuje naše zdravie, útly vek nevynímajúc. Obezita u detí je navyše spojená s veľkým rizikom, že budú tučné aj v dospelosti. Postihuje stále väčšie množstvo detí a nadváha v detskom veku predurčuje štyri z piatich obéznych detí k obezite aj v dospelom veku.
Tak, ako na jednej strane mnohí podliehajú "modle" na tanieri, na druhej strane pribúdajú aj poruchy príjmu potravy v podobe bulímie či anorexie, ale napríklad aj posadnutosť zdravým stravovaním - orthorexia.
Človeče, vstávaj a hýb sa!
V každom prípade, nezdravý a najmä sedavý spôsob moderného života si vyberá čoraz krutejšiu daň v podobe rôznych civilizačných ochorení. Geneticky sme totiž uspôsobení na to, aby sme sa hýbali, pričom chôdza je pre človeka najprirodzenejším pohybom. Nedostatok zdravého pohybu je teda základným predpokladom nárastu hmotnosti. Jednou z príčin obezity je aj nesprávny spôsob stravovania, najmä príjem vysokoenergetickej stravy, a k nárastu hmotnosti prispieva aj nepravidelné stravovanie. „Jednoducho povedané, ide o vyšší energetický príjem, ako je energetický výdaj, pričom nadbytočné kilokalórie sa ukladajú ako tukové zásoby," vysvetľuje MUDr. Ľubomír Marko, PhD. z Oddelenia miniinvazívnej chirurgie a endoskopie FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. MUDr. Marko uvádza rozdelenie obéznych pacientov na dve veľké skupiny:
- binge eaters - jedáci veľkého množstva stravy
- weet eaters - jedáci sladkostí
Dostatok potravín je pasca
Naši predkovia boli v minulosti konfrontovaní s vážnymi klimatickými zmenami a výraznými výkyvmi počasia, čo ich v časoch, keď ešte neexistovali znalosti a technické vymoženosti umožňujúce dlhodobejšie skladovanie potravín, viedlo k vytváraniu zásob vo vlastnom tele. Aj preto boli v tých časoch ideálom krásy nadmerne plné ženské tvary - príkladom je Věstonická venuša, ktoré boli zárukou úspešného materstva a výživy pre novorodenca aj počas klimaticky, a tým aj hospodársky nepriaznivých období.
Postupom času pribúdali technické poznatky a priemyselná revolúcia priniesla rozmanité revolučné riešenia nielen v samotnej produkcii, ale aj v konzervovaní potravín. V dôsledku pokroku začali byť nielen cenovo výhodnejšie, ale stali sa bez problémov dostupnými počas celého roka, čo viedlo k nadmernému príjmu potravy, a tak aj obezite. „Geneticky sme totiž uspôsobení ako „lovci mamutov" - naši prapredkovia sa raz za mesiac najedli, potom hladovali, boli skôr vegetariáni. Dnes si „mamuta" môžeme kúpiť v hypermarkete non stop 24 hodín denne, čo aj množstvo ľudí využíva a pripočítajte si k tomu stresy, ktoré denne zažívame... Aby sme si stres vybili v nejakej fyzickej činnosti, v mnohých prípadoch odpadá, a to všetko má negatívny vplyv aj na metabolizmus, aj na imunitný systém," uvádza gastroenterológ MUDr. Marián Oltman.
Kedy sme už tuční?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila obezitu na zoznam civilizačných ochorení, označila ju dokonca ako „epidémiu 21. storočia". Jej ľahšie formy je možné liečiť vhodnou životosprávou, pomocou niektorých liekov alebo za pomoci odborníka - psychológa, avšak ťažšie formy si už vyžadujú radikálne - chirurgické riešenia. Obezitu možno klasifikovať ako chronické ochorenie, ktoré charakterizujú zvýšené zásoby telesného tuku.
Ťažké formy obezity si nezriedka vyžadujú chirurgické riešenia.
Známe je rozdelenie obezity na dva typy - jablko a hruška, podľa toho, kde v tele sa tuk ukladá. V prípade typu jablka hovoríme o tzv. abdominálnej alebo viscerálnej obezite, pre ktorú je typický nárast objemu brušného tuku, a tým aj zväčšenie obvodu pásu. Tento typ obezity sa spája s kardiovaskulárnymi a metabolickými ochoreniami a je nebezpečnejší ako druhý typ - hruška, pri ktorom sa tuk ukladá najmä v oblasti zadku a stehien.
„Abdominálna obezita je definovaná obvodom pása viac ako 88 cm u netehotných žien a viac ako 102 cm u mužov. Tieto kritériá boli vytvorené pre kaukazskú populáciu, pre iné etnické skupiny môžu platiť iné kritériá," uvádza MUDr. Marko.
Kritériá štíhlosti
Obézni ľudia sú vystavení mnohým negatívnym pôsobeniam, nadmerné množstvo tuku nielen ohrozuje zdravie, ale mení aj telesné proporcie, nepriaznivo vplýva na fyzickú výkonnosť a ovplyvňuje aj správanie a prežívanie obézneho človeka. V súvislosti so zníženým sebavedomím a niekedy aj obmedzenými možnosťami pracovného uplatnenia sa k iným problémom nezriedka pridružujú depresie, dôsledkom môže byť až sociálna izolácia.
Čo však znamená byť štíhly a kedy už môžeme hovoriť o obezite? Mnohí by možno uviedli, že predsa stačí postaviť sa na váhu...
„Kritérium štíhlosti bolo stanovené na základe dlhoročných pracovných skúseností v odbore. Odráža tiež subjektívny názor na osobný body image, ktorý je vyjadrením subjektívneho zhodnotenia telesného vzhľadu, fyzickej kondície, zdravia a vlastnej hmotnosti," uvádza PhDr., Mgr. Katarína Skybová, ktorá sa dlhodobo profesionálne venuje redukcii a prevencii nadváhy.
Znamená to, že sa nestačí len postaviť na váhu. Tuk má totiž nižšiu mernú hustotu (1 gram tuku zaberá väčší objem ako 1 gram svalovej hmoty), preto nárast tukového tkaniva znamená aj výraznejšie zväčšenie telesných objemov, ako je to pri náraste toho istého množstva svalovej hmoty. Platí to aj naopak, ak sa usilujete znížiť svoju telesnú hmotnosť, nevzdávajte sa, ak ručička na váhe klesá pomalšie. Okrem toho treba rozlišovať medzi obezitou a nadhmotnosťou, a je potrebné si uvedomiť, že aj podváha - príliš nízka telesná hmotnosť (BMI nižší ako 17,5) je nebezpečná a môže predstavovať zdravotné riziko. V prípade ťažkých foriem obezity, keď je BMI vyšší ako 40, hovoríme o tzv. morbídnej obezite, ktorú je často možné riešiť len chirurgicky.
Obezita v číslach
„Výskyt obezity v Európe sa pohybuje medzi 10 - 25 % u žien, pričom nadhmotnosť a obezitu má viac ako 50 % obyvateľov vo väčšine európskych krajín. Len za posledných 10 rokov sa počet obéznych zvýšil o 10 - 40 %. Slovenský projekt MONIKA v roku 2002 zistil 57,4-percentný výskyt nadhmotnosti a obezity vo vzorke 6867 ľudí vo veku 15 - 64 rokov," uvádza MUDr. Ľubomír Marko, PhD.
Boj s obezitou sa stal v mnohých vyspelých krajinách jednou z hlavných priorít zdravotníckych systémov. „Štatistické hodnotenie úmrtnosti radí celosvetovo obezitu a jej komplikácie medzi tri najčastejšie príčiny smrti v populácii medzi 50. a 70. rokom života. U mladšej generácie (veková skupina 25 - 35-ročných) závažné formy obezity takmer desaťnásobne zvyšujú riziko predčasného úmrtia v zrovnaní so životnou prognózou rovnako starých neobéznych," uvádza MUDr. Marko.
BMI - Body Mass Index
Index telesnej hmotnosti vypočítame podľa vzorca: BMI = hmotnosť v kg / štvorec výšky v m²
V 60. rokoch minulého storočia odštartovali v USA veľké populačné štúdie, ktorých cieľom bolo posúdenie rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení a ktoré si vyžiadali kritické zhodnotenie indexov telesnej hmotnosti. Najvyhovujúcejší bol tzv. Queteletov index, ktorý ešte v 19. storočí vytvoril belgický matematik a štatistik, Lambert Adolphe Quetelet (1796 - 1874). Vyjadroval pomer medzi telesnou hmotnosťou a štvorcom telesnej výšky. Neskôr bol práve tento index využitý pre hodnotenie a diagnostiku obezity dospelých a začal sa využívať pod označením BMI - Body Mass Index.
- normálna hmotnosť - BMI do 25
- nadmerná hmotnosť - BMI 25 - 30
- I. stupeň obezity - BMI 30 - 35
- II. stupeň obezity - BMI 35 - 40
- III. stupeň obezity (tzv. morbídna obezita) - BMI nad 40
- super obezita - BMI nad 50
- super super obezita - BMI nad 60
Výsledky BMI sú stanovené pre kaukazskú rasu a podrobné tabuľky BMI berú do úvahy okrem hmotnosti a výšky aj pohlavie. Pre iné rasy platia mierne odlišné údaje.
