ijímame v potrave.
Zvýšená hladina cholesterolu nie je jediným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení ako ischemická choroba srdca či mozgová porážka. Rizikom je aj hypertenzia, fajčenie, konzumácia alkoholu, stres, nedostatok pohybu alebo cukrovka. Mnohé štúdie potvrdili, že v krajinách, kde je strava obyvateľov chudobnejšia na tuky, ale bohatšia na zeleninu, ovocie a ryby - tzv. stredomorská kuchyňa - je aj výskyt kardiovaskulárnych ochorení nižší, ako v krajinách, kde ľudia prijímajú v strave viac tukov. Výsledky rôznych klinických štúdií priniesli aj požiadavku kontroly hladiny cholesterolu, čo je rovnako dôležité ako prevencia. Lekári odporúčajú každému, kto prekročil vekovú hranicu 20 rokov, aby si aspoň raz za päť rokov nechal skontrolovať hladinu cholesterolu v krvi. Vyšetrenie je takmer bezbolestné - postačí kvapka krvi z vášho prsta.
Cholesterol spolu s triacylglycerolmi (TAG) patrí k najdôležitejším lipidom v organizme. Triacylglyceroly, podobne ako cholesterol, cirkulujú v krvi, ľahko sa v tele ukladajú a slúžia najmä ako zdroj energie. Ak ich je nadbytok, ukladajú sa vo forme podkožného tuku a okolo životne dôležitých orgánov. Ich hladina v krvi by nemala u dospelého presiahnuť 1,7 milimolu/l. Nadmerné množstvo triacylglycerolov takisto patrí k rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení.
Väčšina cholesterolu - asi 70 %, sa syntetizuje v pečeni, zvyšok prijímame v potrave najmä živočíšneho pôvodu. Cholesterol sa tak dostane do krvi jednak priamo z pečene, a tiež z tráviaceho traktu. To, čo sa z prijímanej potravy nevstrebe, vylúči sa stolicou.
Dobrý a zlý
Odlišujeme dva druhy cholesterolu - LDL a HDL. LDL cholesterol - z anglického názvu „low density lipoprotein" - sa označuje aj ako „zlý" a má nízku hustotu, druhým je tzv. „dobrý" cholesterol - HDL - z anglického názvu „high density lipoprotein", ktorý má vysokú hustotu. V organizme cholesterol zohráva dôležitú úlohu, avšak jeho množstvo by nemalo prekročiť optimálne hodnoty. Potom sa z dobrého sluhu stáva zlý pán. Treba však pripomenúť, že nie je dôležité všímať si iba hladinu celkového cholesterolu - cholesterolémiu, ale aj hladiny jednotlivých druhov - LDL a HDL. Hladina celkového cholesterolu by nemala prekročiť hranicu 5 mmol/l krvi u zdravých ľudí. U ľudí s vysokým rizikom kardiovaskulárneho ochorenia ako aj u pacientov, ktorí už niektoré kardiovaskulárne ochorenie majú by nemala byť vyššia ako 4,5 mmol/l.
LDL cholesterol sa podieľa na vzniku aterosklerotického plaku, ktorý sa ukladá na stenách artérií a vedie ku vzniku aterosklerózy. Ideálne je, ak je jeho hladina čo najnižšia. U zdravých ľudí by nemala presiahnuť 3 mmol/l a u osôb s vysokým rizikom kardiovaskulárnych ochorení by mala byť nižšia ako 2,5 mmol/l.
Dobrý - HDL cholesterol pomáha transportovať nadbytočný LDL cholesterol do pečene, kde sa metabolizuje. Pre organizmus je priaznivé, ak je jeho hladina vyššia. U mužov by to malo byť viac ako 1 mmol/l a u žien viac ako 1,2 mmol/l.
V prípade aterosklerózy dochádza ku kôrnateniu ciev, ktoré sa zužujú, krv v nich prúdi pomalšie. Tak sa viac namáha aj srdce a znižuje sa prívod krvi do ostatných orgánov, nevynímajúc tie životne dôležité, ako sú mozog a srdce. Následkom toho sa môže rozvinúť ischemická choroba srdca, ktorá vo vyspelých krajinách patrí k najčastejším príčinám úmrtí.
Upchatá cieva môže prasknúť, následne sa môže vytvoriť zrazenina, ktorá je prekážkou prúdeniu krvi. A tak sa o slovo prihlási infarkt alebo cievna mozgová príhoda.
Čo môžeme ovplyvniť
Niektoré rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení, ako je napríklad genetická predispozícia, pohlavie alebo vek, nevieme ovplyvniť. Máme však možnosť ovplyvniť hladinu cholesterolu, a tým aj riziko vzniku aterosklerózy správnou životosprávou a udržiavaním si optimálnej hmotnosti, vyhýbaním sa fajčeniu, stresu a pod. Dôležité je obmedziť príjem tukov - živočíšnych, ale aj obsiahnutých v rôznych margarínoch. Nebezpečné sú aj potraviny, pri výrobe ktorých sa tuky vo výraznej miere používajú - napríklad rôzne sušienky, keksy, majonézy a pod. Uprednostňujte biele mäso a ryby, dôležité je obmedziť príjem cukru a dobrú službu vám urobí ovocie a zelenina, strukoviny či celozrnné potraviny. Pozor treba dávať aj na vysoký príjem sodíka - napríklad aj nadmerné pitie minerálok môže spôsobiť, že budete mať jeho hladinu v krvi zvýšenú, iba niektoré minerálky sú totiž vhodné na denné pitie.
