SME
Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Stres môžete mať pod kontrolou

Stres sa stal neodmysliteľnou „rekvizitou" našej každodennosti, mnohí si život bez neho dokonca ani nevieme predstaviť. Determinuje naše bytie, a pritom si ani neuvedomujeme, ako silno držíme opraty v rukách.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: FLICKR.com)

Odborníci totiž uvádzajú, že až z 90-tich percent je stres vyvolaný naším vnútorným postojom a spôsobom myslenia. Ak by sme začali vymenovávať faktory, ktoré môžu spôsobovať stres, ich zoznam by bol takmer nekonečný. Nadmerná pracovná vyťaženosť, strata alebo aj zmena zamestnania, finančné zabezpečenie rodiny, dlžoby, starostlivosť o dieťa či chorého člena rodiny, závažné ochorenie, pôsobenie v pozícii manažéra alebo riadiaceho pracovníka, vzťahové a partnerské otázky, radikálne zvraty v rodine - úmrtie blízkeho človeka, ale stresujúce môžu byť aj udalosti s pozitívnym nábojom ako napríklad svadobný obrad či narodenie dieťaťa a pod.

Skryť Vypnúť reklamu

Podceňovať netreba ani tzv. ministresy - takéto udalosti alebo situácie možno nie sú až také výrazné svojou intenzitou, ale nebezpečné svojou častou frekvenciou. Patrí sem hoci dennodenný stres za volantom, problémy pri zvládaní výchovy detí, prílišné množstvo pracovných povinností alebo aj rôzne opakované konfliktné situácie. Hromadenie takýchto ministresov môže následne podmieňovať aj zvýšený výskyt psychosomatických problémov.

Človek je teda v mnohých životných situáciách vystavovaný stresu. Stres možno vnímať ako reakciu organizmu na záťažovú situáciu, avšak netreba zabúdať, že ide o individuálnu reakciu, pričom aj reakcia na opakovaný podnet môže mať po čase ľahší priebeh ako tomu bolo prvý raz. Ohnisko stresu teda môže byť ozaj z veľkej časti v našej hlave, dôležité je, ako ku konkrétnej situácii alebo podnetu pristupujeme. Samozrejme, nie je vôbec jednoduché zmeniť vnútorné postoje a mechanizmy myslenia, avšak vedomie, že v mnohých prípadoch môžeme sami niečo ovplyvniť, by mohlo byť dostatočne silnou motiváciou.

Skryť Vypnúť reklamu

Stres a riziko závažných ochorení

Stres, samozrejme, nemožno vnímať iba ako negatívny faktor, v správnej miere pôsobí ako hnací motor našich snažení, pomáha nám zvládať záťažové situácie a môže byť aj motivačným činiteľom, ktorý nás posúva vpred.

Ak sa stres stáva negatívnym faktorom, čo je zvlášť výrazné napríklad v prípade chronicity alebo mimoriadne záťažových situácií, pôsobí na náš organizmus priam deštruktívne. Ohrozuje napríklad náš imunitný systém, dlhodobý stres vedie ku kardiovaskulárnym problémom, môže urýchľovať proces starnutia organizmu či vyvolávať depresie.

Nebezpečný je práve chronický - dlhodobý stres, ktorý môže vyústiť do spomínaných závažných zdravotných problémov. Chronický stres môže mať negatívny vplyv na nervové bunky a biochemické procesy v našom mozgu a podporovať napríklad aj vznik depresie. V rozhovore pre Primar.sk psychiater MUDr. Ivan André, PhD., zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP Bratislava uviedol: „Staršia koncepcia, ktorá hovorila, že nervové tkanivo sa neregeneruje, sa ukazuje ako nie celkom pravdivá a najnovšie poznatky poukazujú na to, že aj nervové tkanivo je dynamická veličina, u ktorého prebieha istá regenerácia. Ak by sme hovorili o príčinách depresie v súvislosti so samotným nervovým tkanivom, je známe, že chronický stres vedie k istému preťaženiu a ochudobňovaniu niektorých mozgových štruktúr a určitým degeneratívnym zmenám, ktoré súvisia so stresom a aj pôsobením stresových hormónov - to je dôležitá súvislosť. Dlhodobý stres má za následok dlhodobé účinky kortikoidov - steroidných hormónov, ktoré sú odpoveďou na stres, čo pôsobí toxicky na mozgové štruktúry, pričom niektoré sa istým spôsobom degenerujú. Ukazuje sa, že pôsobenie antidepresív môže do istej miery odbúrať stresové pôsobenie a priamo regenerovať neuróny. Je to fenomén, ktorý je v súčasnosti objektom sledovania a predpokladá sa, že dlhodobé užívanie niektorých antidepresív môže byť osožné aj z hľadiska regenerácie nervových buniek. V konečnom dôsledku ovplyvňuje aj náladu, vôbec vitalitu a životaschopnosť človeka."

Skryť Vypnúť reklamu

Stres v zdravej miere neškodí

Odborníci skúmajú pôsobenie stresu na človeku v rôznych súvislostiach. Určitá zdravá dávka stresu teda človeku neškodí, patrí k životu a v takej situácii sa človek naučí so stresom vyrovnať - vtedy hovoríme o tzv. adaptácii. Ak však bojujeme s nadmerným stresom, nadmernou záťažou, tento zápas označujú odborníci termínom coping.

Stres je reakcia organizmu na nadmernú záťaž, ktorá má svoje korene v dávnej minulosti a u našich prapredkov plnila svoju adaptačnú úlohu - mala jedinca pripraviť na fyzickú aktivitu. Ako príklad zvyknú psychológovia uvádzať napríklad reakciu vo forme úteku v prípade ohrozenia. „Stres prežívame vtedy, keď sme vystavení psychofyzickej záťaži, ktorá prevyšuje naše momentálne individuálne možnosti zvládnuť túto záťaž alebo sa jej prispôsobiť," uviedla psychologička PhDr. Pavla Nôtová, PhD., pre Cardiomagazín. Ako ďalej vysvetľuje, „adaptačná teória definuje stres ako stav disharmónie alebo ohrozenia homeostázy - rovnováhy v organizme. Existujú rôzne modely pôsobenia stresu, najčastejšie sa v súvislosti s psychosomatickými poruchami prezentuje bio-psycho-sociálny model stresu."

Ako sa stres prejavuje? Ľudský organizmus reaguje na stres vo viacerých rovinách. Zvýšený krvný tlak, búšenie srdca, nadmerné potenie a zrýchlené dýchanie, trvalá únava, poruchy spánku i pamäti, poruchy erekcie - to všetko sú fyziologické prejavy stresu. Stres nevynecháva ani naše emócie - začneme pociťovať strach, úzkosť, ale v prípade stresu s pozitívnym nábojom to môže byť aj radosť či prekvapenie. Strácame koncentráciu, začnú nás prenasledovať úzkostné predstavy, výnimkou nie sú rôzne katastrofické scenáre... Nakoniec sa stres prejaví aj v našom správaní - mnohí siahnu po cigarete, alkohole či liekoch na upokojenie, iní začnú v zvýšenej miere konzumovať sladkosti alebo ho "zajedať", nezriedka môže stres viesť aj k zníženej výkonnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 964
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 812
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 8 581
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 641
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 909
  6. Po Slovensku na motorke 6 329
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 295
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 4 736
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 708
  10. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 4 435
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Irena Matová počas pojednávania.

V kauze ostala jedna obžalovaná obeť.


9 h
Matia Lenická

Čakanie nič nevyriešilo, je načase sa o svoje práva biť.


16. jún
Leto zvyčajne vrcholí v prázdninových mesiacoch. Vplyvom zmeny klímy tropické dni prichádzajú už v júni. Na zábere Jarovecké rameno pri Bratislave počas horúceho dňa v auguste 2020.

Najteplejší jún bol v roku 2019.


15 h
Znížiť regionálne rozdiely v očkovaní môže aj otvorenie čakárne pre deti nad 12 rokov. Čaká ich v nej už vyše desaťtisíc.

Rozdiely spôsobuje dostupnosť vakcín.


16. jún