Transplantácia pečene už na Slovensku nie je raritou. Lekárov vyškolili za hranicami.
BRATISLAVA. Ani cirhóza pečene, ani choré srdce už neznamenajú beznádej. Slovenskí lekári dokážu pomôcť transplantáciou čoraz väčšiemu množstvu pacientov. Novú pečeň ešte pred dvomi rokmi voperovali iba výnimočne, minulý rok ju už transplantovali v 24 prípadoch.
Lekári však tvrdia, že stále je čo dobiehať. Rezervy máme v hľadaní vhodných darcov. Na operáciu navyše stále čaká viac pacientov, ako dokážu lekári operovať.
Za transplantáciou pečene však museli pacienti ešte pred dvomi rokmi cestovať do zahraničia. Teraz v ideálnom prípade čakajú chorí na novú pečeň iba pár dní. Komplikované ostávajú napríklad transplantácie pľúc. Najbližšie ich slovenským pacientom robia v Rakúsku, prípadne v Česku.
Zaškolili lekárov
Transplantácie pečene na Slovensku rozbehlo spustenie Národného transplantačného programu a zaškolenie lekárov v zahraničí. V posledných rokoch vďaka tomu vzrástol aj počet transplantácií srdca.
Počet transplantovaných pečení sa medziročne zvýšil z dvanásť na dvadsaťštyri, pred rokom 2008 u nás pečeň takmer netransplantovali.
Momentálne na novú pečeň čaká 42 pacientov, hovorí Ľuboslav Beňa, hlavný transplantačný koordinátor. Operujú ju však iba v Banskej Bystrici a Bratislave.
Stratil 24 hodín, žije
Čas čakania na transplantáciu pečene je podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre transplantácie Filipa Danningera individuálny. „Prednosť majú pacienti, ktorí sú na tom horšie,“ hovorí Daniel Kuba, vedúci Slovenského centra orgánových transplantácií.
Takmer štyri mesiace pred operáciou v nemocnici ležal Peter zo Záhoria, vodič z povolania. „Začalo sa to opuchmi nôh, brucha. Po týždni a po odvodnení mi zistili cirhózu pečene. Vtedy vás nič nebolí. Pečeň nebolí.“
Na operáciu si Peter nepamätá. „Mám okno ako futbalové ihrisko. Manželka mi povedala, že operácia bola dlhá. Že vraj 24 hodín. Vraj boli nejaké komplikácie, operovali ma dvakrát.“ Zakázali mu jesť mastné, vyprážané jedlá a čokoládu.
Nová pečeň predĺži život aj o desiatky rokov. Slovenské operácie prežil každý z pacientov. Všetky náklady hradí zdravotná poisťovňa.
Darcov je málo
Hlavným problémom pri transplantáciách je hľadanie darcov, zhodujú sa lekári. Pečeň aj obličky môže chorý človek dostať aj od živých darcov. „Väčšina zo živých darcov sa regrutuje z príbuzných pacientov, najmä rodinných príslušníkov,“ hovorí Kuba z centra transplantácií. Najčastejšie však obličky aj pečeň transplantujú od mŕtvych darcov.
V porovnaní s pečeňou a srdcom môžu žiadatelia o transplantáciu obličiek vďaka dialýze čakať dlhšie.
Kuba vysvetľuje, že darcami „pre orgánové transplantácie sú ľudia s mozgovou smrťou“.
Takýchto prípadov lekári nemajú veľa, zo všetkých mŕtvych asi iba dve percentá. Ani z nich nie je každý vhodným darcom. Asi v desatine prípadov potom odmietnu povoliť transplantáciu pozostalí. Na Slovensku pritom platí, že darcom orgánov môže byť každý, kto to za života neodmietol.
Srdce darcu musí biť
Transplantovaný orgán môže byť mimo tela iba pár hodín.
BRATISLAVA. Cesta ľudského orgánu z tela darcu k novému životu má prísny režim. Darca orgánov prešiel mozgovou smrťou, napríklad pri mŕtvici, strelení do hlavy alebo pri páde na hlavu, ostatné orgány však musia fungovať. „Srdce sa odoberá bijúce," hovorí Eva Goncalvesová zo Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Darca musí podľa nej mať do 50 rokov, nesmie mať poranený hrudník, poškodené odoberané orgány a nesmie mať ťažkú a rozsiahlu infekciu.
Hra o čas
„V momente, keď máme darcu, zavoláme príjemcu," hovorí Goncalvesová. Ten musí do nemocnice prísť čo najskôr. Z východného Slovenska to znamená cestovať lietadlom.
Čas od zastavenia srdca v darcovi až po jeho naštartovanie v príjemcovi by nemal byť dlhší ako štyri hodiny. Pri pečeni je to podľa Filipa Danningera z bratislavského transplantačného centra optimálne do dvanástich a pri obličkách do 24 hodín.
Funkčný orgán musia v tele darcu najprv zakonzervovať. Lekári na to používajú špeciálny konzervačný roztok. Potom orgán vyoperujú a schladia na niekoľko stupňov nad nulou.
Viac orgánov
Od jedného darcu lekári zväčša odoberú viac orgánov. Najčastejšie pečeň a obličky. Odoberajú sa tiež naraz srdce, pečeň a obličky. Srdce u nás transplantujú iba v Bratislave. Z východného Slovenska najčastejšie orgány prevážajú lietadlom, zo stredného Slovenska vrtuľníkom a v Bratislave postačuje sanitka.
Transplantácia srdca trvá od sto minút až po šesť hodín, pečene od štyroch do 12 a obličiek v priemere od dvoch do troch hodín.
Ján Krempaský
Katriňák: Vymenili mi motor, opäť jazdím
Chorá pečeň ho takmer odstavila od športu. Po transplantácii sa motocyklový pretekár JARO KATRIŇÁK vracia na rely Paríž Dakar. Na štvorkolke.
Ako ste prišli na to, že máte problémy s pečeňou?
Prišlo to tak nevinne. Bolelo ma brucho. Mal som vysoké hodnoty krvných zápalov. Liečili ma rok a pol, nepomohlo. Zostávala už len transplantácia.
Aký to bol vtedy pocit?
Strašný. Stále som dúfal, že to nejako vyliečime. Bral som to tak, že po transplantácii už budem iný človek. Že už budem na tom veľmi, veľmi zle.
Ako dlho ste čakali na darcu?
Deň a pol. Takže veľmi málo.
Museli ste po prepustení z nemocnice dodržiavať diétu?
Áno. Prvé dni sú naozaj ťažké. Keď prechádza narkóza, telo čoraz viac a viac bolí. Je to obrovský rez aj zásah do tela. Sú to obrovské bolesti brucha.
Kedy ste sa vrátili k športu?
Asi po dvoch mesiacoch som už bol na štvorkolke. Išlo to pomaličky. Dával som si veľký pozor na infekciu. Musel som mať stále zahalené ústa.
Čo sa ešte zmenilo?
Človek musí brať lieky. Samozrejme, už to nie je môj orgán, je to transplantované.
Ako sa cítite po vyše roku od transplantácie?
Cítim sa veľmi dobre. Možno lepšie ako predtým. To je akoby mi vymenili motor v aute.
Neprekáža vám váš stav pri športe?
To je sporné. Keď dostanete takúto druhú šancu, časť ľudí si povie, že by ste nemali hazardovať, ale sedieť doma na stoličke. A nič nerobiť. Ja skôr hovorím, že sa treba zaradiť do života.
Ste teraz opatrnejší?
Keď začnem jazdiť, tak nemyslím na to, že ma operovali.
Ján Krempaský
