Podcenenie príznakov infarktu myokardu môže mať pre pacienta fatálne následky. Nezriedka sa stáva, že ľudia príznaky zľahčujú a návštevu lekára odložia. Typické prejavy treba rešpektovať ako varovný signál a ak po niekoľkých minútach ťažkosti neprestanú, treba okamžite volať záchrannú službu. Infarkt má svoj priebeh a typické sú intenzívne bolesti, ktoré signalizujú, že sa upchala cieva. Dochádza k tvorbe kyseliny mliečnej a iných látok, ktoré pôsobia agresívne na bunky srdcového svalu, ktoré prestávajú plniť svoju funkciu. Nedochádza ku kontrakcii, srdce prestáva fungovať a zlyháva. Prestáva čerpať krv, pacient začne ťažko dýchať. Pri infarkte teda dochádza k upchatiu niektorej koronárnej tepny krvnou zrazeninou, čo sa deje takmer vždy na tepnách, ktoré boli predtým poškodené v dôsledku aterosklerózy.
Intenzívna bolesť pri infarkte býva obvykle lokalizovaná na prednej strane hrudníka. Spravidla je pálčivá, hlboká, človek má zvieravé pocity a bolesť zvykne vystreľovať do ľavého ramena a štvrtého a piateho prsta na ľavej ruke, niekedy aj do oblasti krku alebo sánky. Ak ide o bolesť pri infarkte, tá neustupuje a takmer vždy trvá dlhšie ako 20 minút.
Pacient by rozhodne nemal tieto príznaky podceniť, a ak ťažkosti po niekoľkých minútach nepominú, mal by zavolať záchrannú službu. Odborníci uvádzajú, že 30 - 50 % pacientov s akútnym infarktom umiera do 30 dní a väčšina z nich v prvých dvoch hodinách. Ak teda pomoc lekára odložíte v presvedčení, že nejde o nič vážne, je pravdepodobné, že sa celá situácia skončí tragicky.
Čas je rozhodujúci faktor
Liečba infarktu predpokladá okamžité uvoľnenie a spriechodnenie upchatej tepny v srdci, ktoré možno vykonať dvomi spôsobmi. Buď trombolýzou pomocou lieku, ktorý rozpúšťa zrazeninu - taký liek sa podáva intravenózne, alebo možno tepnu spriechodniť koronárnou angioplastikou. Angioplastiku však nie je možné vykonať u všetkých pacientov s akútnym infarktom, určitým limitom môže byť jej dostupnosť súvisiaca s kapacitou kardiocentier. Rozhodujúcim faktorom je obmedzený časový interval od vzniku infarktu po spriechodnenie tepny. Nemal by presiahnuť 90 - 120 minút.
Pri tomto zákroku sa odstráni zrazenia a ošetrí sa aterosklerózou poškodená a zúžená tepna. Uzáver tepny sa rozšíri pomocou balónikového katétra. Po ošetrení sa do poškodeného miesta v tepne obvykle implantuje stent - jemná kovová mriežka, ktorá tepnu vystuží a spriechodní, v dôsledku čoho sa pacientovi okamžite uľaví.
Čím neskôr sa tento zákrok uskutoční, tým menšia šanca, že postihnutý prežije. Odborné štúdie a analýzy priniesli varujúci poznatok - mnohí pacienti typické príznaky infarktu podcenia a od ich objavenia sa až po hospitalizáciu pacienta ubehnú v priemere viac ako tri a pol hodiny.
Príčiny bolesti môžu byť aj nekardiálne
Bolesti na hrudníku môžu mať aj iné, nekardiálne príčiny, avšak ich popis a pocity pacienta môžu byť veľmi príbuzné a podobné bolestiam a pocitom pri infarkte. Môže ísť napríklad o zápal pľúc, pľúcnu embóliu alebo ochorenia kĺbových spojení v prednej časti hrudného koša, ale aj depresie či úzkosť. Bolesti na hrudníku môžu signalizovať aj problémy súvisiace s tráviacim traktom, či už ide o ochorenia pažeráka, žalúdka, pankreasu či žlčových ciest.
Napríklad k ochoreniam pažeráka, ako je refluxová choroba, neuromuskulárne poruchy, hiátové hernie či nádory a iné, sa môžu tiež ako sprievodný príznak viazať bolesti na hrudníku pripomínajúce bolesti pri infarkte. Pri refluxovej chorobe dochádza k poruche funkcie dolného zvierača. Táto porucha následne spôsobuje opakovaný spätný tok žalúdočného obsahu zo žalúdka do pažeráka, čím dochádza k dráždeniu dolnej časti pažeráka a sliznice a zvyšuje sa aj riziko rakoviny pažeráka.
„Refluxová choroba pažeráka je považovaná za chorobu 21. storočia, lebo má úzky vzťah ku vzniku rakoviny pažeráka. Jej výskyt stúpol za posledných dvadsať rokov desaťnásobne. Z toho hľadiska je refluxová choroba aktuálnym problémom, jej výskyt sa v našej populácii pohybuje medzi 7 - 14 %," uvádza doc. MUDr. Marian Bátovský, CSc., mim. prof. SZU.
Bolesti na hrudníku sa môžu objaviť napríklad aj v prípade hyperdynamického pažeráka, keď je zvýšená jeho pohyblivosť, alebo sú príznakom pri hiátových herniách, keď sa časť žalúdkovo-pažerákového spojenia alebo žalúdka presunie do hrudnej dutiny. Bolestivé môžu byť aj vredy pažeráka, trhliny na jeho dolnej časti či zápaly pažeráka, ktoré môžu mať rôzne príčiny - napríklad infekčnú alebo chemickú. Príčinou však môže byť napríklad aj nedostatočné zapitie liekov tekutinou, čo môže následne vyvolať poškodenie sliznice pažeráka.
Bolesti na hrudníku môžu spôsobovať aj ochorenia iných orgánov tráviacej sústavy. Ako príklad spomeňme vredovú chorobu žalúdka, rakovinu žalúdka, žlčové kamene, zápaly žlčníka či podžalúdkovej žľazy. Pri takýchto ochoreniach sa však obvykle pridružujú aj iné príznaky.
Bolesti na hrudníku sú teda zložitým medicínskym problémom a je na lekárovi, aby diagnostikoval pravú príčinu. Či už bude príčinou bolestí infarkt alebo iné závažné ochorenie, rozhodne treba situáciu riešiť a radšej spôsobiť „planý poplach", ako riskovať fatálny dôsledok ľahkomyseľného prístupu k varovným príznakom, ktoré môžu signalizovať práve infarktu myokardu.
Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení:
- hypertenzia,
- zvýšená hladina celkového cholesterolu,
- fajčenie,
- obezita,
- nevhodná strava,
- nedostatok pohybu,
- cukrovka,
- stres,
- psychosociálne faktory,
- dedičnosť.
Ak udávate aspoň 5 z uvedených rizikových faktorov, je až 50-percentná pravdepodobnosť, že niektoré z kardiovaskulárnych ochorení vás neminie.
