KRESBA – AUTOR
Zjari 1990 poznamenal svetoznámy slovenský sochár Jozef Jankovič na konto povrchovej úpravy terénu pod premostením SNG, že oná plocha je odpudzujúca a vonkoncom nedôstojná pre vrcholnú inštitúciu národnej výtvarnej kultúry. Spomínaná prístavba je doslova mostnou konštrukciou. Nádvorie bývalých Vodných kasární bolo zatrávnené udržovaným porastom a posiate sochami, a pás pod premostením bol zakrytý igelitom a vysypaný mramorovou drťou ako na cintoríne, pretože premostenie tam vrhá tieň, kvôli čomu tam vraj tráva rásť nemôže.
Po krátkom čase sa však ukázalo, že to tak nemusí byť. Slušný pán z kotolne, zo suterénu, sa ponúkol, že sa pokúsi o dovtedy nemožné. Výsledkom jeho úsilia bol utešený trávnik aj pod premostením a stručné vysvetlenie: treba sa starať, treba polievať, kosiť, dosievať. Samozrejme, nepatril medzi budúcu primitívnu VPN-ku, ktorá v januári toho roku preukázala svoju lojalitu k hodnotám predstavovaným SNG tak, že hrozila štrajkom, vydierala vypnutím klimatizácie a následným zničením zbierok od slovenskej gotiky až po modernu.
Aj z tohto vidno, že Slovensko bude vyzerať ako jedno veľké smetisko dovtedy, kým ho budú opatrovať lumpi bez úcty k čomukoľvek, kým budú vydierať zvyšok občanov „vypnutím klimatizácie“ a nedajú im časť právomocí a peňazí, aby si mohli „trávnik“ zveľaďovať sami. To by sa museli najprv zmieriť s tým, že občania to pokojne zvládnu aj bez straníkov a ich pažravých aparátnikov.
Mimochodom, možno sa raz vráti aj Jankovičova socha Obete varujú. No sotva to bude s vysvetlením, tobôž ospravedlnením všetkých doterajších ponovembrových vlád kultúrnej verejnosti. Toto kľúčové dielo slovenskej moderny, ponižujúco odstránené normalizačnými politrukmi z Pamätníka SNP, je veľmi osobitý sochársko-architektonický solitér, dieťa 60-tych rokov. Jankovičov bronzový ornament – memento pre každodenné hrôzostrašné správy v TV – stojí nad fašistami vypálenou dedinou Kalište a čaká, kedy padne komunizmus na Slovensku.
FERO GULDAN
