Bocian čierny (v pozadí), na rozdiel od bociana bieleho žije v lese, ďaleko od ľudských obydlí.
FOTO – ARCHÍV AUTORA
Bocian biely latinsky nazývaný Ciconia ciconia patrí do skupiny sťahovavých vtákov, ktorých žiadne nebezpečenstvo ani rozmary počasia neodchýlia a nezdržia od každoročného ťahu. Nikdy sa nevráti ani neodchýli od vytýčeného smeru letu. Výborný a vytrvalý letec s aerodynamickým tvarom tela dokáže za deň preletieť 120 až 200 kilometrov. Na naše územie, hlavne na východ republiky prilietava až z Afriky, takmer pravidelne okolo Jozefa (19. marca), aby naplnil svoj pud rodičovstva.
Bocian biely je celý biely, len na konci krídel má čierne letky a jeho dlhé nohy a zobák sú tehlovo červené. Jeho výzor a správanie pôsobia veľmi dôstojne a elegantne, čo zvýrazňuje pomalou, akoby váhavou chôdzou. Pri stavbe jeho tela ho beh vyčerpáva a v prípade nebezpečenstva radšej vzlietne. Hniezdi a zdržiava sa pri bažinatých lokalitách, kde nachádza dostatok obživy – žaby, slimáky a iné drobné mäkkýše.
Symbol dobrého prostredia
Postupne sa menil aj náš pohľad na tohto u nás chráneného živočícha. Ešte donedávna ho na našich dedinách pokladali za symbol šťastia a hospodári sa ho usilovali všemožne prilákať k svojmu obydliu alebo do hospodárskeho dvora. Pripravovali mu podmienky na hniezdenie. Neskôr sa situácia zmenila. Hospodárske budovy sa z našich dedín vytratili a do družstevných dvorov nerád zalietaval pre veľkú hlučnosť. Dedinské cukrovary, pivovary, liehovary s vysokými komínmi boli zlikvidované a tým ubudli ďalšie možnosti jeho hniezdenia.
V posledných rokoch ochranári lákajú bocianov do lokalít ich pôvodného výskytu. Stavajú im hniezda, umiestňujú hniezdne konštrukcie na stĺpoch a občas je ich námaha aj zbytočná. Bocian si vyberá lokality s dostatočnou možnosťou obživy, ktorú tvoria často živočíchy citlivé na znečistenie prostredia. Preto sa bocian považuje za akýsi nepriamy indikátor zdravotného stavu krajiny.
Hniezdenie ovplyvní život hostiteľov
Neraz sa stane, že aj bocianí pár si vyhliadne nejaký dom, na ktorom začne stavať hniezdo. To môže znamenať pre majiteľa zásadnú zmenu.
Biely kašovitý trus bocianov značkuje celé okolie strechy, svojím agresívnym zložením môže naleptať strešnú krytinu a upcháva odkvap. V rozložitom hniezde sa celoročne zdržuje ďalšia vtáčia spoločnosť, najmä vrabce, ktoré neprospejú predstave o idylke.
Keď bocian v čase kŕmenia mláďat nenachádza dostatok potravy v močiaroch, čo sa v súčasnosti v mnohých odvodnených lokalitách stáva pravidlom, loví na poliach rôzne hlodavce, vrátane mladých zajacov. Nerozpakuje sa však ukoristiť na dvore aj malú hydinu alebo holuba. Nestrávené zvyšky peria a srsti vo fekáliách sa v hniezde hromadia, čo v lete svojím zápachom priťahuje roje hmyzu.
Verný spoločník
Bociani sa dožívajú aj 20 rokov, za ten čas sa pár, v ktorom žijú, pravidelne vracia do svojho pôvodného hniezda. Zakaždým, keď sa vráti, najprv si ho upraví, nadstaví, pridá ďalšie halúzky a vystelie ho suchou trávou.
Skôr ako samička do takto pripraveného hniezda znesie 2-5 vajec, samec jej dvorí, čo spočíva v nemotornom skackaní a vyskakovaní. Pritom pohadzuje hlavou a vydáva zachrípnuté sípanie. Keď si je už istý, že svojím správaním samičku upútal, hlavu vyvráti na chrbát, zobák drží šikmo hore, sánkou udiera o čeľusť, čím vydáva klepotavý zvuk, ktorý sa najmä večer šíri do tichej krajiny.
Na vajciach sedia striedavo obidvaja rodičia. Po 30 až 34 dňoch sa liahnu mláďatá, ktoré nekŕmia priamo chytenými dobrotami, ale natrávenou potravou, ktorú im rodičia vyvrhujú a mláďatá si ju musia pozbierať.
Čulé ratolesti
Bociančatá sú hneď po vyliahnutí veľmi čulé a len čo obrastú páperím, začínajú na hniezde trénovať let. Neskôr sa pokúšajú opustiť hniezdo, čo im najprv robí veľké ťažkosti. Vytrvalým tréningom sa naučia špirálovite vzlietať, plachtiť, a to tak dokonale, že už koncom augusta, v septembri sa môžu vydať na náročnú ďalekú cestu.
Čas odletu nebýva pravidelný a ani pre celú rodinu zaväzujúci. Rozhodujúce je zrejme to, čo operencom diktuje ich biologický inštinkt súvisiaci s potravinovou základňou. Jedného dňa v neskorom lete vzlietne hneď zrána do oblohy niekoľko jedincov. Nad rodnou krajinou si zaplachtia, akoby čakali, či sa ku skupinke ešte niekto pridá a po dvoch až troch hodinách akéhosi spoznávania sa, bocianí vodca naberie smer a celé spoločenstvo ho nasleduje smerom do Afriky.
Letové trasy bocianov bielych majú okolo 10-tisíc kilometrov. Počas letu využívajú v atmosfére stúpajúci ohriaty vzduch, ktorý im umožňuje odpočinok. Trasy si vyberajú radšej nad pevninou, lebo práve tu sa vyskytuje tento atmosférický jav. V zimoviskách si oddýchnu tri-štyri mesiace, mladé jedince vytvoria páry a už vo februári sa novosformované kŕdle chystajú na let späť do Európy. (mm)
