SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Psychická záťaž sa podieľa na mnohých ochoreniach

V staroveku prevládal názor, že srdce je centrom psychického života človeka. Otec systematickej medicíny, rímsky filozof a lekár, Claudius Galenos, toto presvedčenie poprel a v tejto súvislosti svoju pozornosť upriamil na štúdium funkcie nervovej sústavy

Na vzniku mnohých psychosomatických ochorení sa podieľajú viaceré faktory, patrí k nim aj stres.Na vzniku mnohých psychosomatických ochorení sa podieľajú viaceré faktory, patrí k nim aj stres. (Zdroj: FLICKR.com)

a mozgu.

Dnes už je všeobecne známy fakt, že dôsledkom psychickej záťaže môžu byť aj rôzne ochorenia tela, ktoré označujeme ako psychosomatické. Názov je odvodený z gréčtiny: psyché - duša a soma - telo. Žijeme v neutíchajúcom kolotoči pracovných, rodinných či iných povinností, a obvykle tak robíme, kým nám stačia sily. Rezervy nášho organizmu sa pritom viac či menej vyčerpávajú, a to aj v závislosti od toho, v akej miere investujeme do svojho zdravia v podobe zdravého životného štýlu. Ak ho zanedbávame, niet div, že nás nezriedka zaskočia fyzické ťažkosti, ktoré môžu vyústiť do niektorého z civilizačných ochorení. V lepšom prípade človek absolvuje sériu vyšetrení, avšak neuvedomuje si, že je v prvom rade na ňom a v jeho vlastnom záujme, aby sa začal viac zaujímať o správne fungovanie vlastného organizmu, imunitného systému či psychickej pohody...

Skryť Vypnúť reklamu

Hranice medzi zdravím a chorobou sú veľmi jemné a významnú rolu zohrávajú nielen biologické, ale aj rôzne psychosociálne faktory. Spúšťačmi ochorenia tak môžu byť nielen biologické faktory, ale aj faktory fyziologické alebo psychologické, ako je napríklad spôsob myslenia, emočné prežívanie či povahové vlastnosti, a takisto vzťahy, v ktorých sa pohybujeme a fungujeme, či už ide o rodinné zázemie, pracovné alebo spoločenské vzťahy.

Celostný prístup

Takýto prístup vznikol ako odpoveď na rozmach rôznych civilizačných ochorení, ktorých pôvod nebol vtedy príliš objasnený, zhruba v druhej polovici minulého storočia. Výskyt mnohých z týchto závažných ochorení bol podmienený stresom, ktorý môže mať neblahé pôsobenie a dopad na zdravie človeka.

Ochorenia, ktoré majú korene v psychosociálnych okolnostiach sa nazývajú aj civilizačnými alebo psychosomatickými ochoreniami a na ich vzniku sa významnou mierou podieľa napríklad aj stres. Treba však opäť podčiarknuť spolupôsobenie viacerých faktorov. Psychologička Mgr. Viera Cviková, PhD. uvádza: „Stále je bežnou praxou biomedicínsky prístup, ktorý preceňuje biologickú zložku človeka na úkor psychosociálnej. Pritom pôvodný prístup k zdraviu a chorobe berie človeka ako nedeliteľný celok. Tento pohľad pretrval v čínskej medicíne. Aj západná medicína je historicky postavená na celostnom prístupe k človeku. ...Cieľom biopsychosociálneho prístupu nie je psychologizovanie medicíny, ale hľadanie reálnych súvislostí medzi existujúcimi javmi. Medicína budúcnosti je celostná, presahujúca jednotlivé odbory a využívajúca poznatky z príbuzných vedných oblastí."

Skryť Vypnúť reklamu

Psychická záťaž teda môže zohrávať závažnú rolu pri vzniku rôznych ochorení, ktoré potom označujeme ako psychosomatické. Radíme k nim napríklad žalúdočné vredy, ulceróznu kolitídu, astmu, ischemickú chorobu srdca, hypertenziu, ale aj nízky krvný tlak, rôzne kožné exémy, diabetes alebo nádorové ochorenia a pod.

Psychická záťaž spôsobuje stres a úzkosť a stimuluje vylučovanie stresových hormónov, ktoré spôsobujú, že naše telo sa začne správať tak, akoby sa ocitlo v nebezpečenstve a následne sa objavia viaceré fyzické príznaky. Stres, depresia a nedostatok spánku oslabujú imunitný systém, čo v istej miere vysvetľuje, prečo psychická záťaž môže viesť k ochoreniu. Depresia patrí tiež k veľmi častým ochoreniam súčasnosti, až 30 percent populácie vraj prežije počas svojho života v určitom období aspoň jednu depresívnu epizódu. MUDr. Ivan André, PhD., zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP Bratislava na margo príčin vzniku depresie hovorí: „Veľa sa dnes diskutuje o kríze a súčasnom spôsobe života, či a do akej miery má vplyv na vznik depresie. Nie je to však úplne jednoznačné, aby sa dalo povedať, že sťažené životné podmienky zákonite spúšťajú depresiu. Človek, takisto ako iné živé bytosti, sa často vie v ťažších podmienkach prispôsobiť, neznamená to, že musí zákonite ochorieť. Dá sa však pripustiť, že táto doba prináša so sebou väčšie množstvo týchto porúch. Vidno to aj podľa toho, aké percento ľudí dnes trpí depresiou. Ak by sme túto otázku položili pred 30 rokmi, odpoveďou by boli 3 - 4 percentá, dnes je to už 12 - 16 percent. Nárast toho čísla však nevyplýva z toho, že by depresií bolo reálne viac, pojem depresie sa však trošku zmenil a súvisí to aj s tým, že väčší význam nadobudol pragmatický pohľad. V súčasnosti sa depresia poníma v širšom kontexte, aj javy, ktoré sa v minulosti ako depresia nevnímali, sa dnes takto hodnotia. Nárast percenta teda súvisí aj s týmto širším chápaním. Pri ťažších depresívnych poruchách veľký postup nenastáva, vzostup je skôr u tých okrajových, z biologického hľadiska menej závažných, ale pre ľudí môžu byť veľmi nepríjemné a nemožno ich bagatelizovať. Je to spôsobené aj tým, že zdravotná a psychiatrická starostlivosť je iná v civilizovaných krajinách, iným spôsobom sa ochorenie vníma, sleduje, eviduje. V rozvojových krajinách je aj počet psychiatrov na počet obyvateľov mnohonásobne nižší a v dnešných európskych krajinách je iná starostlivosť, takže nárast súvisí aj s týmto faktom. Neplatí priama úmera. Blahobytné krajiny ako napríklad Švajčiarsko alebo škandinávske krajiny majú častejšie problémy s depresiami, vysoký počet samovrážd... Nie je to jednoduchá súvislosť, depresia má zložitý mechanizmus."

Skryť Vypnúť reklamu

Multifaktoriálna podmienenosť

Psychosomatické ochorenia sú obvykle dôsledkom spolupôsobenia viacerých faktorov, miera ich účinku je individuálna a je ťažké určiť, ktorý z nich zohral rozhodujúcejšiu úlohu. Spomínanými faktormi sú napríklad biologické vlastnosti (napr. genetická predispozícia), vplyv životného prostredia (kvalita ovzdušia, vody, klíma, hlučnosť prostredie), sociálne podmienky (bývanie, pracovisko, finančné podmienky), zloženie stravy, psychická záťaž a jej intenzita a trvanie.

„Sociálne a psychické zaťaženie sa teda môže prejaviť aj v podobe telesného ochorenia. Hoci objavenie sa symptómov možno vysvetliť psychickými príčinami, pravdepodobné je, že na vznik duševných porúch boli v organizme dané fyziologické podmienky. Podľa súčasných vedomostí lekárskej vedy neexistuje telesné ochorenie, ktoré by spôsobili výlučne psychologické faktory, ale psyché vplýva na čas prejavenia sa choroby, jej závažnosť, dobu liečenia, dokonca aj účinnosť medikamentóznej liečby," uvádza autorka v knižnej publikácii Duševné zdravie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  2. Bezbariérové vozidlo
  3. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  4. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Zelená Bratislava
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Ruža zmeny
  9. Úpravy automobilov pre ZŤP
  10. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 908
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 156
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 899
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 730
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 442
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 10 801
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 891
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 121
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 071
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 885
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zákaz vychádzania pre netestovaných? Pochybnosti majú ústavní právnici aj prezidentka

Vláda riskuje, že Ústavný súd zruší testovanie skôr, ako sa začne.

Ilustračné foto.

Koronavírus na Slovensku: Prezidentka nepodporuje sankcie za odmietnutie testovania (minúta po minúte)

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy.

Prezidentka Zuzana Čaputová na rokovaní bezpečnostnej rady.
Zamestnanci spoločnosti Volkswagen Slovakia pracujú na výrobnej linke.
Komentár Petra Schutza

Významná časť národa už dávno žije v osobnom lockdowne

Medzi tmami a hmlami.

Peter Schutz.