Psychická záťaž sa podieľa na mnohých ochoreniach

V staroveku prevládal názor, že srdce je centrom psychického života človeka. Otec systematickej medicíny, rímsky filozof a lekár, Claudius Galenos, toto presvedčenie poprel a v tejto súvislosti svoju pozornosť upriamil na štúdium funkcie nervovej sústavy

Na vzniku mnohých psychosomatických ochorení sa podieľajú viaceré faktory, patrí k nim aj stres.(Zdroj: FLICKR.com)

a mozgu.

Dnes už je všeobecne známy fakt, že dôsledkom psychickej záťaže môžu byť aj rôzne ochorenia tela, ktoré označujeme ako psychosomatické. Názov je odvodený z gréčtiny: psyché - duša a soma - telo. Žijeme v neutíchajúcom kolotoči pracovných, rodinných či iných povinností, a obvykle tak robíme, kým nám stačia sily. Rezervy nášho organizmu sa pritom viac či menej vyčerpávajú, a to aj v závislosti od toho, v akej miere investujeme do svojho zdravia v podobe zdravého životného štýlu. Ak ho zanedbávame, niet div, že nás nezriedka zaskočia fyzické ťažkosti, ktoré môžu vyústiť do niektorého z civilizačných ochorení. V lepšom prípade človek absolvuje sériu vyšetrení, avšak neuvedomuje si, že je v prvom rade na ňom a v jeho vlastnom záujme, aby sa začal viac zaujímať o správne fungovanie vlastného organizmu, imunitného systému či psychickej pohody...

Hranice medzi zdravím a chorobou sú veľmi jemné a významnú rolu zohrávajú nielen biologické, ale aj rôzne psychosociálne faktory. Spúšťačmi ochorenia tak môžu byť nielen biologické faktory, ale aj faktory fyziologické alebo psychologické, ako je napríklad spôsob myslenia, emočné prežívanie či povahové vlastnosti, a takisto vzťahy, v ktorých sa pohybujeme a fungujeme, či už ide o rodinné zázemie, pracovné alebo spoločenské vzťahy.

Celostný prístup

Takýto prístup vznikol ako odpoveď na rozmach rôznych civilizačných ochorení, ktorých pôvod nebol vtedy príliš objasnený, zhruba v druhej polovici minulého storočia. Výskyt mnohých z týchto závažných ochorení bol podmienený stresom, ktorý môže mať neblahé pôsobenie a dopad na zdravie človeka.

Ochorenia, ktoré majú korene v psychosociálnych okolnostiach sa nazývajú aj civilizačnými alebo psychosomatickými ochoreniami a na ich vzniku sa významnou mierou podieľa napríklad aj stres. Treba však opäť podčiarknuť spolupôsobenie viacerých faktorov. Psychologička Mgr. Viera Cviková, PhD. uvádza: „Stále je bežnou praxou biomedicínsky prístup, ktorý preceňuje biologickú zložku človeka na úkor psychosociálnej. Pritom pôvodný prístup k zdraviu a chorobe berie človeka ako nedeliteľný celok. Tento pohľad pretrval v čínskej medicíne. Aj západná medicína je historicky postavená na celostnom prístupe k človeku. ...Cieľom biopsychosociálneho prístupu nie je psychologizovanie medicíny, ale hľadanie reálnych súvislostí medzi existujúcimi javmi. Medicína budúcnosti je celostná, presahujúca jednotlivé odbory a využívajúca poznatky z príbuzných vedných oblastí."

Psychická záťaž teda môže zohrávať závažnú rolu pri vzniku rôznych ochorení, ktoré potom označujeme ako psychosomatické. Radíme k nim napríklad žalúdočné vredy, ulceróznu kolitídu, astmu, ischemickú chorobu srdca, hypertenziu, ale aj nízky krvný tlak, rôzne kožné exémy, diabetes alebo nádorové ochorenia a pod.

Psychická záťaž spôsobuje stres a úzkosť a stimuluje vylučovanie stresových hormónov, ktoré spôsobujú, že naše telo sa začne správať tak, akoby sa ocitlo v nebezpečenstve a následne sa objavia viaceré fyzické príznaky. Stres, depresia a nedostatok spánku oslabujú imunitný systém, čo v istej miere vysvetľuje, prečo psychická záťaž môže viesť k ochoreniu. Depresia patrí tiež k veľmi častým ochoreniam súčasnosti, až 30 percent populácie vraj prežije počas svojho života v určitom období aspoň jednu depresívnu epizódu. MUDr. Ivan André, PhD., zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP Bratislava na margo príčin vzniku depresie hovorí: „Veľa sa dnes diskutuje o kríze a súčasnom spôsobe života, či a do akej miery má vplyv na vznik depresie. Nie je to však úplne jednoznačné, aby sa dalo povedať, že sťažené životné podmienky zákonite spúšťajú depresiu. Človek, takisto ako iné živé bytosti, sa často vie v ťažších podmienkach prispôsobiť, neznamená to, že musí zákonite ochorieť. Dá sa však pripustiť, že táto doba prináša so sebou väčšie množstvo týchto porúch. Vidno to aj podľa toho, aké percento ľudí dnes trpí depresiou. Ak by sme túto otázku položili pred 30 rokmi, odpoveďou by boli 3 - 4 percentá, dnes je to už 12 - 16 percent. Nárast toho čísla však nevyplýva z toho, že by depresií bolo reálne viac, pojem depresie sa však trošku zmenil a súvisí to aj s tým, že väčší význam nadobudol pragmatický pohľad. V súčasnosti sa depresia poníma v širšom kontexte, aj javy, ktoré sa v minulosti ako depresia nevnímali, sa dnes takto hodnotia. Nárast percenta teda súvisí aj s týmto širším chápaním. Pri ťažších depresívnych poruchách veľký postup nenastáva, vzostup je skôr u tých okrajových, z biologického hľadiska menej závažných, ale pre ľudí môžu byť veľmi nepríjemné a nemožno ich bagatelizovať. Je to spôsobené aj tým, že zdravotná a psychiatrická starostlivosť je iná v civilizovaných krajinách, iným spôsobom sa ochorenie vníma, sleduje, eviduje. V rozvojových krajinách je aj počet psychiatrov na počet obyvateľov mnohonásobne nižší a v dnešných európskych krajinách je iná starostlivosť, takže nárast súvisí aj s týmto faktom. Neplatí priama úmera. Blahobytné krajiny ako napríklad Švajčiarsko alebo škandinávske krajiny majú častejšie problémy s depresiami, vysoký počet samovrážd... Nie je to jednoduchá súvislosť, depresia má zložitý mechanizmus."

Multifaktoriálna podmienenosť

Psychosomatické ochorenia sú obvykle dôsledkom spolupôsobenia viacerých faktorov, miera ich účinku je individuálna a je ťažké určiť, ktorý z nich zohral rozhodujúcejšiu úlohu. Spomínanými faktormi sú napríklad biologické vlastnosti (napr. genetická predispozícia), vplyv životného prostredia (kvalita ovzdušia, vody, klíma, hlučnosť prostredie), sociálne podmienky (bývanie, pracovisko, finančné podmienky), zloženie stravy, psychická záťaž a jej intenzita a trvanie.

„Sociálne a psychické zaťaženie sa teda môže prejaviť aj v podobe telesného ochorenia. Hoci objavenie sa symptómov možno vysvetliť psychickými príčinami, pravdepodobné je, že na vznik duševných porúch boli v organizme dané fyziologické podmienky. Podľa súčasných vedomostí lekárskej vedy neexistuje telesné ochorenie, ktoré by spôsobili výlučne psychologické faktory, ale psyché vplýva na čas prejavenia sa choroby, jej závažnosť, dobu liečenia, dokonca aj účinnosť medikamentóznej liečby," uvádza autorka v knižnej publikácii Duševné zdravie.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 454
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 688
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 269
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 997
  5. Kam do tepla v januári? 1 756
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 388
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 326
  8. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 310
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 912
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 898

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Neprehliadnite tiež

Muži ani len nevedia, ako málo orgazmov majú ich ženy

Význam klitorisu chápu, no medzi pohlaviami je stále veľká orgazmová priepasť.

Chýbajúci orgazmus. Prečo môže byť vyvrcholenie problém a čo robiť

Orgazmus nie je pravidlom. Ak chýba dlhodobo, môže ísť o klinický problém.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Pamäť je zrejme pozostatkom pradávnej infekcie

Spomienky môžu vznikať vďaka vírusu, ktorý sa správa ako HIV.