ektívnu cirkuláciu krvi v organizme.
Poruchu srdcového rytmu - fibriláciu predsiení, prvý raz popísali v roku 1909 a charakterizuje ju nekoordinovaná predsieňová aktivácia. Aj keď bezprostredne neohrozuje pacientov život, prináša so sebou závažné riziká, ako napríklad vznik krvných zrazenín, ktoré môžu viesť k mozgovej porážke. Ak sa fibrilácia predsiení nelieči, môže viesť k zrýchlenej komorovej odpovedi. Zvýšená frekvencia komôr počas dlhej doby spôsobí ochabnutie srdcového svalu a dôsledkom môže byť srdcové zlyhávanie.
Ako uviedol MUDr. Milan Luliak, PhD., „fibrilácia predsiení je v súčasnosti najčastejšou srdcovou arytmiou. Za posledných 20 rokov odborníci zaznamenali nárast výskytu až o 66 percent." „Fibrilácia predsiení sa síce u mužov vyskytuje častejšie, ale u žien máva horšiu prognózu," hovorí prof. MUDr. Róbert Hatala, PhD., FESC, FACC, predseda Slovenskej asociácie srdcových arytmií. Kardiovaskulárne ochorenia ohrozujú ženy vo väčšej miere najmä po menopauze, keď sa znižuje prirodzená hormonálna ochrana, u žien vo vyššom veku zaznamenávame aj zvýšené riziko tromboembolických komplikácií.
Život ohrozujú komplikácie
Fibriláciu predsiení charakterizuje nekoordinovaná aktivácia predsiení s následným zhoršením pumpovacej funkcie. Často, až v 15 - 35 percentách prípadov, môže prebiehať ako asymptomatická - bezpríznaková, vtedy sa diagnostikuje viac-menej náhodne popri iných rutinných vyšetreniach alebo pri vyšetreniach kvôli iným zdravotným problémom.
Fibrilácia predsiení podstatne zhoršuje kvalitu života pacientov. Je to komplexné a progredujúce kardiovaskulárne ochorenie, ktoré sa spája s potenciálnymi komplikáciami, ohrozujúcimi život pacienta. Riziko narastá v prípade, že ide o dlhodobo neliečenú alebo nepoznanú fibriláciu.
Fibrilácia predsiení zvyšuje riziko srdcového zlyhania až o 3,4 percenta a takí pacienti majú až 5-násobne vyššie riziko cievnej mozgovej príhody. Zhoršuje sa aj prognóza pacientov s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi a až dvojnásobne sa zvyšuje riziko úmrtnosti. Tieto súvislosti potvrdila napríklad aj známa Framinghamská štúdia, ktorá zaznamenala až 5-násobný nárast rizika ischemickej cievnej mozgovej príhody u pacientov s fibriláciou predsiení.
Odborníci predpovedajú výrazný nárast výskytu fibrilácie predsiení jednak v súvislosti so starnutím populácie (v rámci Európy budú do roku 2030 najrýchlejšie starnúť obyvatelia Slovenska) a aj kvôli rastúcej prevalencii hypertenzie. Prekvapujúco sa totiž ukázalo, že práve vysoký krvný tlak sa výrazne spája s fibriláciou predsiení, v dôsledku čoho hrozí riziko vzniku závažných kardiovaskulárnych príhod. Na túto nebezpečnú súvislosť upozornil aj MUDr. Róbert Hatala, keď uviedol, že hypertonici s fibriláciou nesú až 70-percentné riziko v porovnaní s 20-percentným rizikom u pacientov bez hypertenzie.
Závažné kardiovaskulárne príhody:
- hospitalizácia pre srdcové zlyhanie,
- infarkt,
- porážka,
- smrť.
Najčastejšie príznaky fibrilácie predsiení:
- lapanie po dychu, dýchavičnosť,
- chvenie srdca,
- nepravidelnosť až vynechávanie rytmu,
- závraty,
- zvieravé pocity na hrudníku,
- únava, pocit slabosti,
- úzkostné až panické stavy.
Základné riziká fibrilácie predsiení:
- nepravidelný rytmus srdca,
- rýchla frekvencia komôr - spája sa so zvýšeným rizikom závratov a odpadnutia,
- tachykardická kardiomyopatia - ide o ochorenie srdcového svalu, ktoré vzniká v dôsledku neprimerane rýchlej frekvencie komôr počas dlhej doby,
- tromboembolická príhoda - krv v predsieňach stagnuje, a tak môže vzniknúť krvná zrazenina, ktorá sa môže dostať až do mozgu a spôsobiť mozgovú porážku.
Aké sú možnosti liečby
Za prvoradý cieľ terapie sa často považuje udržanie normálneho srdcového rytmu. Možnosti liečby zahŕňajú jednak farmakologický spôsob - lieková terapia je hlavnou liečbou prvej línie. Ďalšou možnosťou je kardioverzia, ktorá sa realizuje pomocou liekov alebo elektrickými výbojmi a ďalej ablácia, pri ktorej sa do ciev zavedie jeden alebo viac katétrov a pod röntgenovou kontrolou sa dopravia do dutín srdcového svalu. Napriek viacerým možnostiam liečby je medikamentózna forma liečbou prvej línie.
Perspektívou pre pacientov s fibriláciou predsiení je nové antiarytmikum, ktoré má oproti svojmu predchodcovi mnohé výhody vrátane vysokej bezpečnosti v súvislosti s nežiaducimi účinkami. Cieľom manažmentu liečby je čo najdlhšie udržať pacienta v sínusovom rytme a znížiť frekvenciu systolickej srdcovej činnosti, čím sa ekonomizuje činnosť srdca. „Pri liečbe novým antiarytmikom je možné až o tretinu znížiť riziko vzniku cievnej mozgovej príhody, ktorá patrí k najobávanejším komplikáciám pri fibrilácii predsiení," povedal MUDr. Milan Luliak.
Nové antiarytmikum je výsledkom 17-ročného výskumu a je jediné, pri ktorom sa potvrdilo, že významne znižuje riziko kardiovaskulárnej hospitalizácie alebo smrti u pacientov s fibriláciou predsiení. Doba užívania nového antiarytmika závisí od individuálneho stavu pacienta.
