ou pravdepodobnosťou ide o artériovú hypertenziu.
Keďže vysoký krvný tlak nebolí, mnohí tento závažný problém podceňujú a neliečia sa, alebo o ňom aj dlhodobo nevedia. A tak je náročná aj prevencia kardiovaskulárnych príhod, pretože mnohí pacienti síce o svojej hypertenzii vedia, ale nezriedka sa za chorých nepovažujú. Za ideálnu hodnotu krvného tlaku sa považuje 120/80 mmHg.
Na Slovensku trpí hypertenziou až 52 % mužov a 40 % žien a na kardiovaskulárne ochorenia u nás umiera až 55 % pacientov. V ostatných krajinách Európy sa kardiovaskulárne ochorenia podieľajú asi na polovici úmrtí. Hypertenzia je súčasťou celkového kardiovaskulárneho rizika.
Spomínali sme, že vysoký krvný tlak nebolí a dlhší čas sa nemusí nijako prejaviť, zrejme teda každého zaujíma, ako sa hypertenzia prejavuje a ako sa môže človek o nej dozvedieť, čo je nesmierne dôležité aj vzhľadom na primárnu prevenciu a kontrolu hypertenzie. Zahraničné prieskumy potvrdili, že až polovica hypertonikov vôbec o svojom vysokom krvnom tlaku nevedela. Najčastejšie sa o hypertenzii môžeme dozvedieť napríklad na preventívnej prehliadke - aj preto ich netreba podceňovať, nezriedka navštívime lekára z celkom iného dôvodu a popri iných vyšetreniach lekár zistí aj hypertenziu. Vysoký krvný tlak sa zvykne prejavovať bolesťami hlavy či závratmi a niekedy môže byť prvým prejavom srdcový infarkt, mozgová príhoda alebo zlyhanie obličiek.
Rizikové faktory hypertenzie
Pravdepodobnosť vzniku vysokého krvného tlaku má na svedomí viacero rizikových faktorov. Niektoré z nich môžeme ovplyvniť, ako napríklad stres, obezitu, nedostatok pohybu, nadmerný príjem soli a pod, iné rizikové faktory ako genetické predispozície, vek či pohlavie sú mimo našej sféry vplyvu.
Riziká hypertenzie teda stúpajú aj s pribúdajúcim vekom - odborníci uvádzajú, že po 45. roku života má hypertenziu každý druhý človek a po 65. roku života je to až polovica populácie vyspelých krajín. Pokiaľ ide o pohlavie, tak muži sú viac v ohrození medzi 35. - 50. rokom života, u žien je vo všeobecnosti najkritickejšie obdobie po menopauze.
Hypertenzia je multifaktoriálne ochorenie a väčšina prípadov nemá známu príčinu. Ako pre Cardiomagazín uviedla doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc. „vysoký krvný tlak je ochorenie, ktoré má odhaliteľnú príčinu len asi v 10 % prípadov. V týchto prípadoch, ak sa odstráni príčina (napríklad nádor, ktorý produkuje hormóny, zvyšujúce krvný tlak, alebo zúženie tepny vedúcej krv do obličky), vysoký tlak krvi sa „vylieči". V absolútnej väčšine prípadov sa príčina zvýšeného tlaku nepozná. Liečbou sa účinne darí tlak krvi znížiť až normalizovať. Tento stav sa však nerovná vyliečeniu. Lieky treba užívať nepretržite a tlak krvi pravidelne kontrolovať."
Niektoré rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku hypertenzie, môžeme ovplyvniť. Obvykle ide o zlé návyky v životospráve, stres, nedostatok pohybu a fajčenie či pitie alkoholu. K najväčším nebezpečenstvám patrí obezita - ochorenie, ktoré má priam epidemický nárast. Zvlášť nebezpečná je tzv. abdominálna obezita, pri ktorej sa tuk ukladá v oblasti pása. Hypertenzii nahráva na smeč aj nadmerné požívanie alkoholu, čo je aj rizikovým faktorom vzniku mozgovej porážky, niektorých druhov rakoviny alebo ochorení pečene. Závažnym rizikovým faktorom, ktorý však môžeme ovplyvniť, je aj nedostatok pohybu. U mnohých ľudí dochádza k zvýšeniu hladiny tukov v krvi v dôsledku nepomeru medzi energetickým príjmom a výdajom. Je to príznačné pre dnešnú dobu, keď mnohí väčšinu dňa presedia za počítačom, a pritom konzumujú energeticky nadmerne výdatnú stravu. Pritom sme biologickým druhom, ktorému je pohyb od prírody vlastný a prirodzený. Dostatok pohybu má blahodarný účinok nielen na fyzickú kondíciu, ale priaznivo pôsobí aj proti stresu, ktorý je ďalším rizikovým faktorom hypertenzie. Srdce pod stresom pracuje rýchlejšie a zužujú sa cievy, privádzajúce krv do srdca, čo má za následok zvýšenie krvného tlaku.
Hodnoty krvného tlaku
Krvný tlak Systolický (mmHg) Diastolický (mmHg)
Normálny menej ako 120 menej ako 80
Prehypertenzia 120 - 139 80 - 89
Hypertenzia 1. stupňa 140 - 159 90 - 99
Hypertenzia 2. stupňa 160 a viac 100 a viac
Srdce sa môže zväčšiť
Hypertenzia môže poškodiť organizmus viacerými spôsobmi, v prvom rade zvyšuje námahu srdca a ciev. Srdce má v dôsledku tejto dlhotrvajúcej zvýšenej námahy tendenciu sa zväčšiť - steny zhrubnú a vtedy hovoríme o hypertrofii srdcového svalu. Ak sa srdce priveľmi zväčší, môže ísť o závažný zdravotný problém. Jedným z najčastejších príznakov je dýchavičnosť, ktorá sa objaví po fyzickej námahe.
Ak teda steny ciev a srdca zhrubnú, stratia pružnosť a obličky začnú prepúšťať do moču bielkoviny, čím sa urýchľuje proces aterosklerózy. Toto všetko môže umocniť prítomnosť ďalších rizikových faktorov, ako je vysoká hladina cholesterolu a triglyceridov, nízka hladina HDL cholesterolu, stres, fajčenie, cukrovka a pod.
Ak sa hypertenzia nelieči vôbec, alebo sa nelieči dostatočne, môže to viesť k poškodeniu orgánov, ktoré sú zásobované zmenenými a zúženými cievami. Ide napríklad o infarkt myokardu, srdcové zlyhávanie, mozgovo-cievnu príhodu alebo zlyhanie obličiek.
Cievne steny s pribúdajúcim vekom človeka prirodzene strácajú na elasticite, avšak u hypertonika dochádza k tomuto problému oveľa skôr. U ľudí s vysokým krvným tlakom je 3-krát vyššie riziko vzniku srdcového infarktu alebo zlyhania srdca, hrozí im 6-násobne vyššie riziko vzniku krvných zrazenín a mozgová mŕtvica ich ohrozuje až 7-krát v porovnaní s ľuďmi s normálnymi hodnotami krvného tlaku.
Hlavné kardiovaskulárne riziká
- infarkt myokardu
- srdcové zlyhanie
- mozgová porážka
- kardiovaskulárna smrť
Liečba hypertenzie
Odborníci upozorňujú, že pri liečbe hypertenzie je potrebné u pacientov sledovať nielen zníženie tlaku krvi, ale aj ochranu cieľových orgánov, ako sú mozog, srdce a obličky pred kardiovaskulárnymi príhodami. A tak sa aj liečba dá v súčasnosti optimálne nastaviť vzhľadom na tieto parametre v súlade s individuálnym stavom pacienta.
Pacienti sa môžu nechať presne „oškálovať" na kardiovaskulárne riziko v ambulancii lekára, ale aj na špeciálnych internetových stránkach, venovaných tejto problematike. Tak sa môžu dozvedieť o celkovom kardiovaskulárnom riziku, prípadne si môžu porovnať efekt zvolenej terapie. Čo presne znamená škálovanie kardiovaskulárneho rizika? Ide o percentuálne vyčíslenie pravdepodobnosti, že človeka zastihne závažná kardiovaskulárna príhoda ako srdcový infarkt, mozgová porážka a pod. „Celkové riziko sa obvykle vyjadruje ako absolútne riziko vzniku kardiovaskulárnej príhody počas 10 rokov. Keďže závisí od veku, u mladých pacientov môže byť absolútne celkové kardiovaskulárne riziko nízke aj v prítomnosti vysokého krvného tlaku s ďalšími rizikovými faktormi. V prípade nedostatočnej liečby môže vzniknúť čiastočne ireverzibilné vysoké riziko o niekoľko rokov neskôr. U mladších osôb možno liečbu lepšie usmerniť pomocou kvantifikácie relatívneho rizika, t. j. nárastu rizika vo vzťahu k priemernému riziku v populácii," uvádza sa v odbornej správe.
Ľudia s vysokým krvným tlakom musia nielen upraviť svoju životosprávu, ale nevyhnutným krokom v liečbe je aj pravidelné užívanie predpísaných liekov, ktorých je k dispozícii viacero.
Schválením novej liečby koncom minulého roka sa rozširujú možnosti terapie pre hypertonikov s kardiovaskulárnym rizikom, diabetom mellitus alebo aterotrombotickým ochorením. Schválenie novej účinnej látky telmisartan „ponúka pacientom dobre tolerovateľnú možnosť liečby, ktorá zároveň ponúka spoľahlivú ochranu pred kardiovaskulárnym rizikom," uviedol MUDr. Štefan Farský z pacientskej organizácie Liga proti hypertenzii.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc. oceňuje najmä ďalšie výhody, ktoré nová liečba prináša pacientom. Liečba telmisartanom poskytuje pacientom aj lekárom lepšiu ochranu obličiek, mozgu a srdca pred kardiovaskulárnymi príhodami a zároveň lepšiu 24-hodinovú kontrolu krvného tlaku, a to aj v kritických ranných hodinách. Výsledky hovoria aj o tom, že pacienti liek lepšie znášajú."
Odborníci poukazujú aj na dôležitosť vzdelávania pacientov. „Pre úspešnosť liečby hypertenzie a kardiovaskulárnej prevencie je vzdelávanie pacientov kľúčové. Iba dobre informovaný pacient dokáže dobre predchádzať kardiovaskulárnom riziku," hovorí prof. MUDr. Ján Murín, CSc. zo Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
V rámci liečby ale aj prevencie hypertenzie je dôležitá aj pravidelná kontrola krvného tlaku a veľmi dôležitou súčasťou je aj udržiavanie optimálnej hmotnosti pacienta, zníženie príjmu kuchynskej soli, dôležité je dbať na pravidelný prísun draslíka, horčíka a vápnika v strave a rozhodujúca je aj pravidelná fyzická aktivita.
